BRATISLAVA 2. apríla (WEBNOVINY) – Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok podpísal viacero noviel zákona. Do praxe sa po novom zavádzajú elektronické náramky pre väzňov. Zmeny nastanú aj prípade povodní a v zdravotníctve.
Elektronické náramky sa stanú skutočnosťou
Používanie elektronických náramkov ako aj ďalších technických prostriedkov predovšetkým pri domácom väzení upravuje nový zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami vypracovaný ministerstvom spravodlivosti, ktorý v štvrtok podpísal prezident Andrej Kiska.
Rezort justície plánuje spustiť pilotne projekt elektronického monitoringu osôb od 1. júla. V testovacej prevádzke budú do monitoringu zapojení aj figuranti z Policajnej akadémie a z Paneurópskej vysokej školy, ale aj odsúdení z otvorených oddelení, vysvetlil minister spravodlivosti Tomáš Borec. Očakávajú, že na začiatku do systému zapoja 125 ľudí. Zákon schválil parlament 19. marca.
Systém umožní kontrolu až dvetisíc osôb
Zároveň sa posilní probačná a mediačná služba, tento rok o 32 nových úradníkov a v budúcnosti podľa potrieb. Ukladanie trestu domáceho väzenia je možné od 1. januára 2006 a má rastúcu tendenciu, ale stále je počet takto odsúdených veľmi malý. Za roky 2006 – 2012 to bolo spolu 222 odsúdených v porovnaní s približne 2 500 odsúdenými, ktorí sú v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a vzhľadom na povahu a závažnosť trestných činov by si mohli odpykávať trest v domácom väzení.
Jeden väzeň v kamennom väzení pritom stojí štát 14 000 eur ročne a nový systém bude vyžadovať iba tretinové náklady. Trest domáceho väzenia bude možné uložiť až do dvoch rokov, a to pri menej závažných trestných činoch. Projekt sa rozbieha vďaka 22 miliónom eur, ktoré získalo ministerstvo z eurofondov.
Minister upozornil, že systém zvýši aj ochranu obetí domáceho násilia.
Technické prostriedky bude totiž možné použiť aj v prípade predbežného opatrenia v civilnom konaní, ak násilníkovi súd nariadi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Chránenú osobu signalizačné zariadenie upozorní, že násilník sa približuje. Rovnako bude na to upozornené operačné stredisko, ktoré bude fungovať 24 hodín.
Vláda schválila elektronické náramky pre domácich väzňov
Na Slovensku študuje cez 350 väzňov, medzi nimi aj tínedžeri
Prezident podpísal novelu, ktorej cieľom je chrániť obete
V zákone sa navrhuje umožniť použitie technických prostriedkov aj v rámci kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Technickými prostriedkami, ktoré sa budú používať, sú osobné identifikačné zariadenie (tzv. elektronický náramok), zariadenie na kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia, zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, zariadenie varovania blízkosti, zariadenie kontroly požitia alkoholu, zariadenie hlasového overenia prítomnosti kontrolovanej osoby a zariadenie probačného a mediačného úradníka. Zo zákona takisto vyplýva, že neverejné zasadnutia súdov sa nebudú nahrávať.
Prezident takisto podpísal aj novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorej cieľom je chrániť obete trestných činov a násilia v rámci Európskej únie. Novela hovorí o tom, že ak sa chránená osoba presunie z jedného členského štátu do druhého, bude jej poskytnutá okamžitá ochrana na základe vzájomného uznania. V praxi to pre občanov bude znamenať, že ak súd nariadi ochranu obete, teda zakáže páchateľovi približovať sa k nej, vstupovať do domu alebo ju kontaktovať či už písomne, telefonicky alebo e-mailom, tak táto ochrana bude cestovať s občanom kdekoľvek v Európskej únii.
Kiska podpísal novelu zákona o ochrane pred povodňami
Náhradu škôd spôsobených povodňami si občania môžu uplatniť do piatich dní od odvolania stupňa povodňovej aktivity. Vyplýva to z novely zákona o ochrane pred povodňami, ktorý dnes podpísal prezident Andrej Kiska. Novelu vypracovalo ministerstvo životného prostredia s cieľom zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení manažmentu povodňových rizík do slovenskej legislatívy.
Zodpovednosť štátnych orgánov a samospráv za škody vzniknuté pri povodniach občanom ostáva naďalej iba v prípadoch, keď vznikli následkom protipovodňových zabezpečovacích alebo záchranných prác. Novela však zavádza novú definíciu pojmu povodeň ako prírodného javu, za ktorý štát nemôže zodpovedať.
Po novom bude možné získať finančnú kompenzáciu za povodňou poškodené alebo zničené obydlia iba v prípade, že majiteľ disponuje právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením. O finančných príspevkoch pre povodňami poškodených občanov rozhodne vláda SR.
Novela zavádza povinnosť občanov nahlásiť riziko povodne
Novela takisto zavádza povinnosť občanov nahlásiť riziko vznikajúcej povodne na číslo integrovaného záchranného systému 112. Podľa pôvodného zákona mohol druhý a tretí stupeň povodňovej aktivity odvolať len orgán, ktorý ho vyhlásil. Po novom na to budú mať kompetencie aj vyššie postavené orgány.
Medzi orgány, ktorým je potrebné riziko povodní nahlásiť, po novom patrí aj ministerstvo vnútra. Ministerstvo životného prostredia potrebu novelizácie zákona vysvetľuje nadobudnutými skúsenosťami z protipovodňových opatrení v rokoch 2010 a 2011 a zmenami v rámci reformy verejnej správy (ESO). Novela zákona nadobudne účinnosť 1. mája.
Pravidlá sa upravili aj pre Ministerstvo zdravotníctva
Andrej Kiska podpísal aj novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR (MZ). Rezort dopĺňa do legislatívy pravidlá, podľa ktorých bude poskytovať dotácie na podporu protidrogových aktivít.
V súčasnosti platný zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MZ totiž nedefinuje túto oblasť. Rezort špecifikuje, aké protidrogové aktivity bude podporovať a v akej výške. Ministerstvo zdravotníctva poskytovalo dotácie na protidrogové aktivity aj doteraz, odvolávalo sa však pritom na iné ustanovenie zákona. V rokoch 2013 a 2014 rozdal rezort viac ako jeden milión eur.
Okrem dotácií upravuje novela aj podmienky poskytovania dotácií
Podľa legislatívy sa budú podporovať napríklad nákupy materiálneho a technického vybavenia, vzdelávacie aktivity, prevencia drogovej závislosti, liečba drogovo závislých osôb alebo ich resocializácia, ďalej monitoring drogovej situácie, či stavebné úpravy zariadení určených na liečbu drogovo závislých ľudí. Financie bude MZ poskytovať najviac do výšky 95 percent nákladov na projekt, zvyšných päť percent bude musieť zabezpečiť žiadateľ.
Okrem dotácií na protidrogové aktivity MZ upravuje aj podmienky poskytovania dotácií na iné účely, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť čerpania dotácie. Žiadatelia si budú musieť zriadiť osobitný účet v banke. „V prípade poukázania dotácie na bežný účet, na ktorom sú vedené aj finančné prostriedky z iných zdrojov, nie je možné metódami kontrolnej činnosti preukázať, či vznikli, resp. nevznikli výnosy v súvislosti s uložením dotácie, resp. či kontrolovaný subjekt dodržal, alebo nedodržal povinnosť prijímateľa určenú v zmluve o poskytnutí dotácie,“ uvádza MZ.
Rezort zároveň ustanovuje, že orgánom, ktorý bude vyhodnocovať žiadosti v oblasti vedy a vývoja, bude vedecká rada ministerstva. Agenda protidrogovej politiky prešla z Úradu vlády SR na ministerstvo zdravotníctva v roku 2012.
Kiska potvrdil viac kompetencií všeobecným lekárom
Kompetencie všeobecných lekárov sa zase o čosi rozšíria. Ministerstvo zdravotníctva ich v novele zákona o zdravotnom poistení, ktorú podpísal prezident, splnomocňuje na výkon dispenzárnej starostlivosti. Ide o systematické sledovanie pacienta s chronickou chorobou v stabilizovanom stave, s cieľom dlhodobej stabilizácie zdravotného stavu, čím sa predchádza jeho zhoršeniu.
Dispenzarizácia zahŕňa pravidelné vyšetrenia a nastavenie liečby. V súčasnosti ju vykonávajú len špecialisti. Aké konkrétne diagnózy budú spadať pod dispenzár všeobecného lekára, ministerstvo ešte nezadefinovalo, už teraz však konštatuje, že pôjde len o niekoľko vybraných chorôb. Určí ich po diskusii s odborníkmi. Novela zákona nadobudne účinnosť od 1. mája tohto roka.
Podarilo sa presadiť aj zmeny pre SZČO
Ministerstvu sa podarilo presadiť aj zmeny pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Tie SZČO, ktoré splácajú svoje podlžnosti na zdravotnom poistení, budú i naďalej vedené ako dlžníci, avšak po novom budú mať nárok na úhradu celej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. V súčasnosti platí, že hoci živnostník dlžnú sumu zdravotnej poisťovni riadne spláca, tá je povinná mu zaplatiť len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, na úhradu plánovanej operácie či kúpeľnej liečby nárok nemá.
Aj ďalšie opatrenie rezortu zdravotníctva sa dotýka zdravotných poisťovní. MZ chce, aby boli povinné zaoberať sa všetkými námietkami voči výkazu nedoplatkov, ktoré boli podané v zákonnej lehote, a to bez ohľadu na to, či obsahujú dôvod podania alebo nie, respektíve či dôvod ich podania považuje poisťovňa za relevantný alebo nie.
Ministerstvo vraj reaguje na prípady z praxe
Ako MZ tvrdí, reaguje tak na prípady z praxe, kedy platitelia poistného podajú námietky, ktoré sú síce vecné, avšak zdravotná poisťovňa ich bez uvedenia dôvodu neakceptuje a nezaoberá sa nimi. Následne podľa ministerstva poisťovňa výkaz nedoplatkov správoplatní a odstúpi na súdne vymáhanie, čím uprie právo poistenca na prípadnú nápravu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Do legislatívy sa tiež doplnilo ustanovenie, podľa ktorého ÚDZS zruší povolenie na výkon činnosti zdravotnej poisťovne, ktorá po uplynutí dvoch rokov od vydania povolenia nemá v priemere za každý kalendárny mesiac podľa údajov v centrálnom registri poistencov najmenej tristotisíc poistencov.
Novela zákona tiež upravuje výšku základného imania zdravotných poisťovní s cieľom zabezpečiť likviditu zdravotných poisťovní, teda schopnosť zdravotných poisťovní uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť, zo súčasných 3 319 391 eur na 16 600 000 eur.
Ministerstvo myslelo aj na stavovské organizácie
Umožní komorám zvýšiť ročný poplatok za vedenie registra zdravotníckych pracovníkov až na maximálne 15 eur. Poplatok uhrádzajú zdravotníci registrovaní v príslušnej komore, v súčasnosti je jeho výška najviac 5 eur.
Rezort tiež spresňuje definíciu národného zdravotníckeho informačného systému, aby nebol zamieňaný s inými informačnými systémami používanými v zdravotníctve. Umožňuje sa aj zdravotnej poisťovni prístup do národného zdravotníckeho informačného systému po overení zhody informačného systému zdravotnej poisťovne.
Novela precizuje rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke osoby, stanovuje proces aktualizácie zdravotných záznamov v elektronickej knižke osoby a určuje náležitosti elektronického zdravotného záznamu. „Ustanovuje sa spôsob, postup a rozsah pristupovania osoby k údajom v elektronickej knižke osoby tak, aby bola zaistená bezpečnosť týchto údajov. Taktiež sa ustanovuje, že výsledky vyšetrení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek osobe sprístupní ošetrujúci lekár, ktorý o vyšetrenie požiadal,“ objasňuje ministerstvo.
