Nová americká stratégia zahraničnej politiky, vyvolala v Európe vlnu prekvapených, rozhorčených aj hysterických reakcií. Podľa Stanislava Janotu je kľúčovým znakom novej stratégie, že USA sa už nebudú venovať každému štátu a každému problému, výrazne obchádzajú od ideovo riadenej zahraničnej politiky a koncepcia sa vyslovene riadi len utilitárne potrebami obyvateľov USA, amerického priemyslu a amerického finančného systému.
„Ide o jasný ústup od unilaterálneho sveta a vývozu demokracie a liberálnych hodnôt,“ dodáva Janota.
Janota dáva do pozornosti „najrádioaktívnejšiu“ časť stratégie, ktorá sa týka vzťahov s Európou. Tá nastoľuje témy, ktoré vníma americká administratíva ako problémy. „Formulácie, ktoré Američania použilipôsobili na veľkú časť vedúcich osobností Európy a Európskej únie vyslovene až urážlivo, ale na druhej strane, keď si to berieme bod za bodom, všetko sú to naozaj problematické stránky Európy,“ hodnotí Janota
Miroslav Wlachovský podčiarkuje, že veľmi záleží na interpretácii novej stratégie USA. „Niekto to môže nazvať realistickým pohľadom, iný to môže nazvať rezignáciou Ameriky na globálne líderstvo. Naozaj to závisí od uhla pohľadu.“ Podľa neho je tam v každom prípade pomenovaný fakt, že Amerika nemôže byť vždy a všade, a americké záujmy sa nedajú nájsť rovnomerne v každom štáte sveta.
Stratégia je koncipovaná, pre Donalda Trumpa, charakteristicky „viac ako geoekonomika než geostratégia“, dodáva Wlachovský.
Za zaujímavé považuje Wlachovský to, že USA ako keby hrali do kariet čínsko-ruskému snaženiu o multipolárny svet. „Máme tu globálnu superveľmoc, ktorá síce hovorí o tom, že chce znova dosiahnuť svoju pôvodnú silu a v tomto smere je formulovaná aj tá stratégia, ale zároveň hovorí o tom, že nemá ambíciu svetu dominovať, ale skôr ako ten svet deliť. Tu si treba dávať pozor. Keď sa znovu hovorí o sférach delenia, tak je dobré byť pri stole a nie na stole.“
Diskutéri si všímajú, že nová zahraničnopolitická stratégia USA sa vôbec nezmieňuje o Rusku. Wlachovský by bol ale opatrený v interpretácii, že súčasná americká administratíva Rusko zaznáva. „Lebo obchodovať s ním chce a tiež mám taký pocit, že by ho chcelo nejakým spôsobom využiť v tom súperení s Čínou.“
Pripomína je, že v pôvodný Trumpov 28 bodový plán ukončenia vojny na Ukrajine, „ktorý sa zjavne z väčšej časti písal v azbuke“, obsahoval formulácie, že výslednicou rokovaní mal byť mier, ktorý umožní Amerike obchodovať s Ruskom.
„Takže obchodovať s ním chce a tiež mám taký pocit, že by ho chceli nejakým spôsobom využiť v tom súperení s Čínou,“ domnieva sa Wlachovský.
Daniel Lukáč dodáva, že z americkej stratégie vyplýva podstatný rozdiel oproti tomu, v akom svete sme žili tých posledných 70 rokov. „A to, že Čína je rádovo silnejší súper ako bol kedykoľvek Sovietsky zväz alebo Rusko. Rusko dnes nie je pre Ameriku rovnocenný partner. Rusko dnes dokáže súperiť s ukrajinskou armádou, relatívne hrať remízu alebo vyhrávať o pol góla.“
V diskusii sa dozviete aj to:
- Prečo Američania v stratégii prakticky ignorujú Rusko.
- Či sa USA snaží rozložiť Európsku úniu zvnútra.
- Aký je rozdiel medzi patriotizmom podľa hnutia MAGA a realitou v európskych krajinách.
- Čo sa v skutočnosti skrýva za americkými starosťami o slobodu slova v Európe.
- Ako by mala Európa reagovať na ambície USA ale aj Číny a Ruska a na čo by sa mala sústrediť.
- Prečo nemecké chemické fabriky sťahujú výrobu do Číny a ako to ohrozuje európsku bezpečnosť.
- Či bola chyba, že sa Nemecko vzdalo jadrovej energie a ako to súvisí s dnešnou prosperitou.
