FORT MEADE 4. júna (WEBNOVINY) – Americký vojak Bradley Manning, ktorý sa priznal k neoprávnenému získaniu tajných diplomatických depeší, chcel svojím činom upozorniť na negatívne javy vojen v Afganistane a Iraku.
V pondelok to v prvý deň ostro sledovaného procesu povedal jeho právny zástupca David Coombs.
Manning mal podľa neho pre svoju homosexualitu „problém zapadnúť“ v armáde a „potreboval urobiť niečo, čím by zmenil svet“. Podľa Coombsa je 25-ročný mladík „humanista“ a svojím konaním nesledoval žiadne zlé úmysly.
Ako analytik mal Manning prístup k stovkám miliónov armádnych dokumentov, projektu WikiLeaks však poskytol len tie, ktoré považoval za hodné pozornosti. Bol medzi nimi aj videozáznam z leteckého útoku amerických síl v Iraku, počas ktorého vojaci omylom zastrelili 11 civilistov vrátane fotografa tlačovej agentúry Reuters.
„Veril, že táto informácia poukazuje na to, ako si ceníme ľudský život. Trápilo ho to. Veril, že ak to americká verejnosť uvidí, tiež ich to bude trápiť,“ povedal Coombs.
Prokuratúra má však opačný názor a Manninga považuje za zločinca. „Toto je prípad vojaka, ktorý systematicky zbieral stovky tisícov tajných dokumentov a potom tieto informácie prostredníctvom internetu dal do rúk nepriateľovi,“ vyhlásil armádny žalobca kapitán Joe Morrow.
Proces s Manningom sa začal po skončení dlhoročného vypočúvania, počas ktorého sa Manninga pýtali na detaily toho, akým spôsobom sa mu podarilo získať asi štvrť milióna tajných dokumentov. Manningovi právni zástupcovia tvrdili, že ich klient bol vo vyšetrovacej väzbe terčom zlého zaobchádzania.
Súd to uznal a v prípade odsúdenia mu skráti trest o 112 dní. Za mrežami by po svojom priznaní mohol stráviť 20 rokov, ak ho však uznajú vinným aj zo zločinov, ktorých vinu odmieta, hrozí mu až 154-ročný trest.
Manning, ktorý slúžil ako vojenský analytik v Iraku, je obvinený z neoprávneného získania dôverných depeší ministerstva zahraničných vecí USA. Tie mal následne poskytnúť portálu WikiLeaks, ktorý ich zverejnil na svojich stránkach. Depeše obsahovali najrôznejšie vyjadrenia o svetových lídroch a ďalšie citlivé informácie, ktoré vyvolali rozruch v diplomatickej komunite. Washington na ich zverejnenie reagoval s pobúrením.
