BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) – Ľudia, ktorí trpia alergiami, nie sú schopní primerane reagovať na stres. Vyplýva to z prebiehajúceho unikátneho výskumu, ktorý robia psychológovia Univerzity Komenského v Bratislave (UK).
Závery experimentov okrem iného potvrdzujú, že osoby trpiace silnou alergiou reagujú na stres až nebezpečne neprimerane, informuje hovorkyňa UK Andrea Földváryová.
Alergia a stres brzdia vylučovanie kortizolu
Keď sú silní alergici vystavení stresu, dochádza k istému zablokovaniu komunikácie s vonkajším svetom. To spôsobuje nedostatočné vyplavovanie stresového hormónu kortizolu, ale aj neadekvátnu reakciu autonómneho nervového systému, konkrétne zníženú funkciu tzv. sympatika (t. j. istý aktivizátor organizmu). Tento stav možno charakterizovať ako istú pasívnu rezistenciu, keď jedinec nereaguje na stresové podnety – v podstate sa správa, ako keby sa nič nedialo.
V normálnych situáciách organizmus reaguje na stresové stimuly aktiváciou sympatika aj kortizolu, čím organizmus prirodzene bojuje voči stresovým podnetom. Takáto anomálna reakcia na stres je nebezpečná pre organizmus, a to tak z psychologického aspektu, ako aj v konečnom dôsledku z aspektu biologického, zhodujú sa vedúci výskumného tímu – psychológovia Igor Brezina a Petra Soláriková z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK.
Ľudia so slabšou alergiou sú podráždenejší
Reakciu na stres sledovali aj u osôb, u ktorých je alergia menej rozvinutá. Na základe predbežných výsledkov psychológovia zistili, že sa u týchto ľudí prejavuje väčšia úzkostlivosť, majú viac depresívnych symptómov, prejavuje sa u nich nepriateľské konanie voči iným a celkovo majú vysokú úroveň distresu, čiže negatívnej formy stresu. Vo všeobecnosti sa títo ľudia vyrovnávajú so stresom tak, že častejšie siahajú po vyhýbavých stratégiách, ktoré však nie sú dobré pre zdravé fungovanie organizmu.
Výskum prebiehajúci na UK sa zameriava na nárast výskytu stresom podmienených ochorení, vrátane tých alergických, a je súčasťou rozsiahleho výskumu zameraného na sledovanie a pochopenie stresovej reakcie, s výrazným prepojením na psychické a endokrinné faktory. Na tomto výskume sa okrem psychológov podieľajú aj mikroelektronici, endokrinológovia i alergiológovia.
