Neumann sa narodil v Obyciach pri Zlatých Moravciach. Spomína, že prvýkrát jeho rodinu deportovali do koncentračného tábora v Seredi, odkiaľ však ušli a ukrývali sa v poli. Neskôr sa tam museli vrátiť a odtiaľ ich začiatkom novembra 1944 deportovali do Osvienčimu. Koncentrák neprežil jeho otec, ani starí rodičia. Neskôr sa vysťahoval do Izraela, kde je uznávaným grafikom. Tvrdí, že najskôr nevedel, že bude o fotografii film. Uvažuje aj nad vydaním pamätí. „Sú to epizódy, nie história,“ podotkol.
Marta Wise, rodená Weissová, pracuje ako dobrovoľníčka v historickom ústave v Jeruzaleme. Tvrdí, že aj po 64 rokoch si pamätá každý jeden deň v Osvienčime. „So sestrou sme sa 50 rokov nerozprávali, čo sme tam prežili,“ hovorí. Tomy Shacham pochádza z Nitry, do tábora sa dostal ako 11-ročný. Zomreli mu tam bratia, otec a mama. Neskôr pracoval ako učiteľ na gymnáziu v Izraeli, bol aj volejbalovým reprezentantom. „Táto fotografia hovorí, že my sme tam, a my sme tu a žijeme. Nikto nemôže povedať, že to nebolo,“ dodal.
V domove dôchodcov Ohel David, kde sa dnes predstavili „deti“ z fotografie, sprístupnili aj pamätnú tabuľu trom osobnostiam, ktoré sa počas Slovenského štátu podieľali na záchrane šperkov a cenností v odobratých Židom. Ide o bývalého guvernéra Národnej banky Slovenska Imricha Karvaša, exprednostu filiálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici Karola Markoviča a bývalého riaditeľa Štátnej mincovne v Kremnici Ľudovíta Gavora.
Dokumentačné stredisko holokaustu vzniklo v novembri 2005, jeho činnosť nadväzuje na projekty, ktoré uskutočnila od roku 1999 Nadácia Milana Šimečku a Židovská náboženská obec v Bratislave.
SITA
