Zuzana Stromková je slovenskou reprezentantkou v akrobatickom lyžovaní v disciplíne slopestyle (súbor skokov a prekážok). Na MS 2015 v Rakúsku vybojovala 3. miesto v tejto disciplíne, na tohoročnej 27. Svetovej zimnej univerziáde v Granade (Šp.) bola druhá.
Po tých úspechoch, ktoré ste dosiahli v Rakúsku (3. miesto na MS) a v Španielsku (2. miesto na Svetovej univerziáde), ste prestali byť iba jednou z anonymného davu. Ľudia vás už poznávajú aj na ulici. Čo vás na ich reakciách zaujalo? Čo vás z ich strany prekvapilo?
Pre mňa to bolo vlastne také zvláštne a doteraz nepoznané (krátka odmlka). Reakcia ľudí na moje úspechy bola veľmi dobrá (smiech). Všetci ma vítali. Gratulovali mi. Veľa ľudí mi držalo palce. Dostala som neuveriteľné veľké množstvo správ. Či už na facebook, alebo do telefónu. Aj ľudia, ktorých som nepoznala, ma na ulici naozaj spoznali (smiech). Blahoželali mi. Bolo to pre mňa niečo nové… Bolo to však príjemné (smiech).
Absolvovali ste vo vašej športovej kariére také preteky, ktoré by ste už nikdy nechceli opäť prežiť?
Nechcela? Asi nie. Také preteky som nemala.
Špičkové akrobatické lyžovanie v našej krajine veľa dievčat určite nerobí. Vy sama ste dokonca ešte pred niekoľkými rokmi bola jedinou akrobatickou lyžiarkou na Slovensku. Kto je vaším vzorom v tomto adrenalínovom športe? Na koho by ste sa možno raz chceli podobať? Koho jazdy chcete napodobňovať?
Vo freeskiingu je mojím vzorom asi Jossi Wells z Nového Zélandu. Je to ´chalan´ približne v mojom veku. Jeho jazdy sledujem na videu. Vidím, že v rotáciách ma fakt super štýl. Takže asi on… Jossi Wells je mojím vzorom. Chcela by som jazdiť ako jazdí on (smiech). Minulý rok vyhral zimnú olympiádu v Soči.
Zuzana, vždy ste inklinovali k športu? Aký máte za sebou športový životopis? Robili ste nejaký šport ešte pred obdobím, než ste objavili pre seba akrobatické lyžovanie?
Predtým ako som sa začala seriózne venovať akrobatickému lyžovaniu, som tri roky hrala volejbal. Ale to ma až tak nebavilo (krátka odmlka). Tešila som sa na tréningy. Každý deň som trénovala. A veľmi rada. Tréning ma veľmi bavil (krátka odmlka). Skôr ma nebavilo… Ako to správne povedať…. Nebavilo ma byť každý víkend zatvorená v hale. Byť tam celý víkend. Natešilo ma chodiť po súťažiach, na ktorých ma trénerka aj tak nedávala hrávať, lebo v tíme boli ´baby´, ktoré boli v družstve dlhé roky – a boli oveľa lepšie ako ja. To treba objektívne priznať. Preto volejbal nebol mojím top športom (smiech).
Za koho ste hrávali volejbal?
Za Liptovský Hrádok.
Čiže vy ste rodáčkou z Liptovského Hrádku?
Som z Liptovského Mikuláša, ale každý deň som dochádzala do Liptovského Hrádku na tréningy.
Tvrdíte, že vaším vzorom je jazdec z Nového Zélandu, od ktorého sa učíte jazdiť. Asi to robíte dobre, keď sa dokážete pobiť na MS a na Svetovej univerziáde o medaily. Dá sa teda povedať, že vďaka týmto veľkým úspechom ste pre malý „drobizg“ v akrobatickom lyžovaní už aj vy vzorom? Chcel už niekto od vás recept ako sa stať takou dobrou akrobatickou lyžiarkou ako ste momentálne vy?
Áno (smiech). Niekoľko ľudí mi už napísalo. Chceli odo mňa nejaké rady… Chceli vedieť, ako začať s freeskiingom. Či im nemôžem poslať autogram… Takže… Takže áno (smiech). Už som pre niekoho vzorom v tom, čo robím (smiech). Už sa na mňa obracajú, už chcú odo mňa rady.
Čo ste im poradili? Aké rady ste dali svojim potenciálnym pokračovateľom?
Podľa toho, na čo sa pýtali… Lebo veľa ľudí sa pýtalo napríklad aj na moje začiatky. Alebo chceli odo mňa radu ako by s týmto športom mohli začať… Prípadne do akého klubu sa môžu prihlásiť. Kde sa tento šport dá u nás na Slovensku trénovať a podobne.
Takže, aké boli vaše začiatky v akrobatickom lyžovaní? Kto vás k nemu vlastne priviedol?
Brat ma zobral v Jasnej na prekážky. Vyskúšala som si prvýkrát ´odísť debničku´. Dokonca aj na to som si veľmi skoro trúfla (smiech). Stále som však z nej padala. Stále som mala na nej taký nejaký roztrasený štýl. Tri dni v kuse som ju vytrvalo trénovala. Po troch dňoch som ju dokázala prejsť. Fakt… Plynulo som prešla túto prekážku (smiech). Dokonca, som na nej urobila aj to, čo som si dopredu naplánovala! Otočila som sa o deväťdesiat stupňov! Dala som si ruky tak ako som si mala dať… Jednoducho, zrazu mi to išlo! To boli momenty, ktoré ma veľmi potešili. Poriadne ma nakopli! Takže takéto boli moje začiatky. Vlastne s bratom v Jasnej som ako akrobatická lyžiarka začínala (smiech).
Ktorá freeskiingová akcia v roku 2015 bude pre vás tým ozajstným top podujatím?
Po univerziáde v Sierra Nevade, kde som k bronzu v slopestyle z MS v Rakúsku pridala striebro z tej istej disciplíny, sa presuniem z Európy do Ameriky. Čakajú ma tam preteky Svetového pohára v Utahu. Začiatkom marca máme zasa ďalšie kolo seriálu Svetového pohára vo Švajčiarsku. Takže najbližšie ma čakajú dlhé lety z Európy do Ameriky a z Ameriky do Európy (smiech). Budem trochu rozlietaná po svete (smiech).
Ako bude prebiehať systematická príprava na chystané turné do zámoria, kde je vlastne kolíska freeskiingového lyžovania a snoubordingu?
Zimná príprava…. Ale veď tá už vlastne aj prebieha. Veľmi mi pomohol najmä pobyt v Španielsku, kde som veľa jazdila aj mimo vlastných univerziádnych pretekov (krátka odmlka). Dosť som tam trénovala. V Amerike sú najlepšie podmienky na naše lyžovanie. Vznik freeskiingu na celom svete bol práve tam. Preto v zámorí majú oproti Európe oveľa lepšie podmienky. V Utahu som nikdy v živote nebola. Poznám to iba zo zahraničných videí. Preto sa teraz na cestu do zámoria veľmi teším. Teším sa na to, že práve v takých špičkových freeskiingových parkoch budem môcť trénovať. Bude to pre mňa určite super zážitok.
Keďže ste Slovensko reprezentovali na nedávnej Svetovej zimnej univerziáde v Španielsku, predpokladáme, že študujete na vysokej škole. Aká je to vysoká škola – a aký odbor či profesiu ste sa rozhodli vyštudovať?
Študujem na Univerzite Jána Ámosa Komenského v Prahe. Sociálnu a mediálnu komunikáciu. Vybrala som si túto špecializáciu. Najbližšie ma čakajú skúšky, ktoré budú pravdepodobne v máji, respektíve v júni. Takže už musím myslieť aj na školu v Prahe (smiech). Uvidíme ako sa to všetko podarí skombinovať (krátka odmlka). Minulý rok sa mi zo všetkých bakalárských predmetov nepodarilo urobiť iba jednu skúšku… Preto tento rok z bakalárskeho štúdia dokončujem iba jeden predmet – a to psychológiu.
O vás je známe, že okrem lyžovania sa počas pobytu v horách venujete aj fotografovaniu prírody. Prečo vás zaujala práve fotografia? Prečo sa chcete realizovať práve v tejto oblasti autorského umenia?
Prečo ma zaujala práve fotografia? Začalo to tým, že otec kúpil fotoaparát. Klasický digitálny. Dva megapixle mal. Bola som vtedy ešte žiačkou základnej školy v Mikuláši. Vtedy to bola špička v digitálnej fotografii. Veď vtedy to všetko vlastne iba začínalo (krátka odmlka). Začali vychádzať digitálne fotoaparáty. Ja som si ho vzala a začala som fotiť (krátka odmlka) Chcela som zachytiť najmä prírodu okolo seba. To boli vlastne moje začiatky. Neskôr som dala tieto fotografie na jednu amatérsku súťaž. Dopadla som dobre. V regióne Liptovského Mikuláša som vyhrala aj nejakú cenu. Neskôr som dostala čestné uznanie za fotografiu na výstave v Banskej Bystrici. Tak som sa rozhodla, že vlastne pôjdem študovať fotografiu do Ružomberka. Mala som vlastne na výber. Zaujala ma aj hotelová akadémia. V Liptovskom Mikuláši. Ale dala som prednosť fotografii v Ružomberku (smiech). Keďže mám vzťah k umeniu… Pre mňa je zaujímavejšie tvoriť ako sa učiť (smiech). Veľmi ma to bavilo (smiech). Tak som si vlastne vybrala takúto kreatívnejšiu cestu štúdia. Fotografiu som študovala aj na Vyššej odbornej škole umění a reklamy v Prahe. Na tejto škole som vlastne študovala reklamnú fotografiu. Nejaké fotografie, ktoré sa ľuďom páčili, som už aj predala. Jednu za sto eur (smiech). Takže určite zo mňa tak skoro nebude boháčka (smiech). Na svojich fotografiách určite nezbohatnem (smiech).
Čo je pre vás v procese tvorby dôležitejšie – vymýšľanie témy alebo jej samotné fotografické stvárnenie? Čomu sa radšej venujete? Procesu vymýšľania témy, alebo jej realizovaniu?
Pre mňa sú dôležité obidve etapy tvorby. Pretože, ak niekto chce urobiť perfektnú fotografiu, tak by si mal dopredu všetko dôkladne premyslieť a naplánovať. Mal by hlavne vedieť, čo na nej bude. Ako to premyslí… Aby to malo v sebe nie iba vizualizačnú hodnotu, ale aj nejakú myšlienku. Aby tá jeho fotografia obsahovala aj silnú výpovednú hodnotu, aby bola nositeľkou určitého posolstva, určitého nápadu, nejakej nosnej myšlienky (smiech).
Z doteraz povedaného vyplynulo, že akrobatické lyžovanie je vlastne vaše hobby, ktorým si užitočne krátite voľný čas. Čomu sa vlastne chcete venovať, keď skončíte školu v Prahe?
Rada by som sa chcela dostať opäť na fotografiu. Na magisterské štúdium v Prahe. Neviem, či sa mi to tento rok podarí. Netuším, či sa mi vôbec podarí podať prihlášku na magistra. Lebo teraz je tých svetových podujatí veľmi veľa. Navyše, táto sezóna uteká veľmi rýchlo. Takže teraz chcem dokončiť najmä školu, ktorú momentálne študujem… A potom sa uvidí (krátka odmlka). Potom sa uvidí… Či budúci rok sa na fotografiu, na spomínané magisterské štúdium, dostanem. Najradšej by som bola, keby som sa aj po športe mohla venovať predovšetkým fotografii. Chcem kreatívne vymýšľať veci – a potom ich následne fotiť (smiech).
Bolo pre vás ťažké odísť z rodného Liptova a hľadať si vysnívané vzdelávanie práve v Prahe?
Keď som ako prváčka odišla do Prahy, skoro každý víkend som sa musela vracať domov. Musela som prísť domov – na Liptov.
Čo vás predovšetkým motivovalo k tým častým návratom do rodného mesta? Chýbali vám v Prahe liptovské lesy a liptovská príroda?
Máte pravdu (smiech). Naozaj mi veľmi chýbali hory, chýbali mi Tatry. Až postupne som si na Prahu zvykla. Praha ako samotné mesto je nádherné. Je v nej plno kultúry, umenia. Krásna architektúra. Postupne som si v nej našla výborných kamarátov. Skvelých ľudí, ktorí boli aj moji spolubývajúci. Takže bola s nimi veľká zábava… Našťastie, boli to tak isto ľudia z hôr. Vďaka tomu sme si veľmi rozumeli. Ale Liptovský Mikuláš mi fakt chýbal (smiech). Samozrejme, že aj kamaráti mi v Prahe veľmi chýbali(smiech). Ale, keď nad tým tak s odstupom času rozmýšľam, najviac mi chýbali práve tie naše hory (smiech). Hlavne Tatry. Fakt mi chýbali krásne lesy, ktoré na Liptove máme. Vždy sa veľmi rada do nich vraciam.
Rozprával sa Štefan Žilka
