O necelý mesiac sa v USA rozhodne, kto na nasledujúce štyri roky obsadí Biely dom. Či opäť súčasný prezident Donald Trump alebo jeho protikandidát Joe Biden. Ešte začiatkom roku boli Trumpove vyhliadky na znovuzvolenie pomerne slušné.
Ekonomika fungovala ako namazaný stroj (stabilný rast HDP cca 2,5 % a nezamestnanosť na historických minimách cca 3,5%). V januári zabil americký dron vodcu iránskych revolučných gárd Quasama Solejmániho, pričom teokratický režim v Teheráne sa iba zmohol na chabú odplatu, čím sa naplno obnažila jeho nemohúcnosť a vnútorná kríza.
V obchodnej vojne medzi Čínou a USA, ktorú spustil prezident Trump, začala Čína strácať dych. Impeachment, teda oficiálny akt odvolávania prezidenta, ktorý voči šéfovi Bieleho domu iniciovali demokrati, sa zamotal a neuspel, čo len nabudilo republikánsky elektorát.
Navyše, vyzeralo to tak, že vo voľbách bude Trumpovi chýbať silný vyzývateľ. Demokrati boli v stave vnútorných rozporov, keď umiernené a pragmatické stredo-ľavé krídlo muselo čeliť stále väčšiemu tlaku socialistických a progresívnych osobností v strane.
Išlo najmä o starších senátorov Bernieho Sandersa, ikonu americkej ľavice a Elizabeth Warren, bojovníčku proti Wall-Street. V rámci nováčikov sa o slovo hlásilo progresívne, neformálne združenie „Čata“ (The Squad). Ide o skupinu štyroch nových členiek v Snemovni reprezentantov, ktoré presadzujú výrazný obrat doľava v zahraničnej i domácej politike.
Trump je najhorším prezidentom modernej doby, denník Washington Post stojí jednoznačne za Bidenom
Donald Trump túto situáciu šikovne využil, keď varoval pred socialistami v radoch demokratov, čo mu mohlo pomôcť medzi konzervatívnymi a nerozhodnutými voličmi. Snažil sa tak z blížiacich sa novembrových volieb urobiť jasný rozstrel medzi slobodnou, „starou dobrou“ Amerikou, ktorú mal prirodzene reprezentovať on, a experimentom socialistickej Ameriky, ktorú by nastolili demokrati, pokiaľ by sa dostali k moci.
Biden mu vyrazil tromf
Tento potenciálny „tromf“ mu však vyrazil nepredpokladaný nástup politického matadora, Joe Biden. Ten sa prekvapujúco presadil v primárkach v Južnej Karolíne a odvtedy tento sedemdesiatsedemročný umiernený kandidát zozbieral podporu demokratov z ďalších štátov, čím sa stal ich oficiálnym nominantom na prezidenta.
V prípade pragmatického bývalého viceprezidenta USA nemôže byť ani reč o „socializme“. Počas svojho pôsobenia v americkom verejnom živote bol Biden skôr centristický politik konsenzu a praktického riešenia každodenných problémov. Rodák z Pennsylvánie, vždy usmiaty a priateľský „Joe“, vie osloviť bielych voličov z nižšej strednej triedy, ktorí prekvapivo zabezpečili víťazstvo Trumpovi v roku 2016.
Situácia sa ešte viac skomplikovala, po vypuknutí ochorenia COVID-19, ktorá sa postupne rozšírila aj do USA. Zo strany Bieleho domu chýbala jasná stratégia a plán, akým chcú Spojené štáty čeliť novému typu koronavírusu. Dochádzalo k prehadzovaniu si zodpovednosti medzi jednotlivými štátmi a federálnou vládou. Prezident Trump najprv situáciu zľahčoval a predpovedal, že príchodom jari pandémia „zmizne ako zázrak“. Niekoľko mesiacov spochybňoval význam rúšok a demonštratívne ich nepoužíval.
Ľudia od prezidenta očakávajú, že bude na čele boja proti pandémii
Čísla z prieskumov však ukázali, že verejnosť od prezidenta očakáva, aby stál symbolicky na čele boja proti pandémii. Trump si veľmi nepomohol ani svojimi úvahami o aplikácií dezinfekčného prostriedku, alebo ultrafialového žiarenia pri nákaze koronavírusom.
Tento „medicínsky postreh“ zaznel na tlačovej konferencii Bieleho domu, kde mala špičková virologička dr. Deborah Brix, informovať o opatreniach v boji s koronavírusom. Následne v štáte New York zaznamenalo oddelenie pre zdravie a mentálnu hygienu zvýšený počet pacientov, ktorí sa priotrávili užitím bielidla a ďalších dezinfekčných prostriedkov.
Prirodzene, demokrati a Joe Biden veľmi efektívne využívajú Trumpov ľahkovážny a nejednoznačný postoj voči pandémii. S osobou prezidenta sa im podarilo prepojiť všetky negatívne správy o ochorení COVID-19, zodpovednosť za viac ako 200-tisíc úmrtí a následný hospodársky pokles.
Naostatok, v USA na sklonku jari nastali výrazné sociálne a rasové nepokoje, ktoré rozpútal brutálny policajný zásah voči Afroameričanovi Geogeovi Floydovi v meste Minneapolis, v štáte Minnesota.
Prezidenta Trumpa prepustili z nemocnice, zasalutoval pred Bielym domom a ľuďom poslal odkaz (video)
Opätovne sa aktivizovalo hnutie Black Lives Matter – Na čiernych životoch záleží (BLM), ktoré dlhodobo poukazuje na policajnú surovosť a dvojaký meter. Hnutie BLM tvrdí, že bezpečnostné zložky zaobchádzajú oveľa šetrnejšie s bielymi Američanmi a príslušníkov menšín, teda černochov a hispáncov viac šikanujú.
Postupy, zákroky a donucovacie prostriedky, ktoré využíva americká polícia sú v porovnaní s európskymi krajinami, naozaj omnoho ráznejšie, ba až brutálne. Takisto viaceré štatistiky ukázali, že Afroameričania sú oveľa častejším terčom policajných prehliadok a čelia väčšiemu riziku zabitia zo strany príslušníkov policajného zboru. Preto bolo prirodzené, že sa spustili hromadné protesty naprieč mestami po celých Spojených štátoch.
Ušľachtilú myšlienku mierumilovných demonštrácií za rasovú rovnoprávnosť však znehodnotili skupinky vandalov a špekulantov, ktorí pod zámienkou protestov začali rozbíjať výklady, rabovať obchody a ničiť kultúrne a historické pamiatky. Problémom je aj samotné hnutie #BLM, ktorého členovia sa otvorene hlásia k marxistickým postulátom sociálnej revolúcie.
Úsilie Trumpa osloviť „strednú Ameriku“ nezabralo
Časť americkej verejnosti tak zostala zneistená, čo sa snažil využiť prezident Trump. Ten začal poukazovať na „tichú väčšinu“ Američanov, ktorí sú znepokojení násilnými protestami, a na Twitteri sa oháňal heslom „Law and Order“ – Právo a poriadok.
Usiloval sa tak napodobniť Richarda Nixona, ktorý s touto stratégiou drvivo zvíťazil vo voľbách v roku 1968, v čase keď vládli v USA podobné rasové občianske protesty. Keď sa niektoré protesty zvrhli v násilie, časť konzervatívnej strednej triedy v strachu pred chaosom a nepokojmi dala hlas Nixonovi.
Nateraz sa však zdá, že úsilie Trumpa osloviť „strednú Ameriku“ nezabralo, keďže protesty BLM výrazne neovplyvnili preferencie dvoch hlavných kandidátov.
Prieskumy sú až zarážajúco stabilné, čím sa zatiaľ predvolebná kampaň 2020 výrazne odlišuje od predchádzajúcich prezidentských cyklov. Napríklad portál realclearpolitics.com, ktorý je akýmsi agregátom všetkých prieskumov preferencií, nameral 30. marca 49,85 % Joe Bidenovi a 43,6% Donaldovi Trumpovi, pričom najaktuálnejšie čísla zo 4. októbra dávajú Bidenovi 50,1% a Trumpovi 42,8%.
Napriek pandémii, protestom BLM, rastu nezamestnanosti, či aktuálnemu ochoreniu prezidenta Trumpa na COVID-19, si Biden drží štandardný celonárodný náskok 6 až 7%.
Dôležité budú tzv. „swing states“
Prezident USA sa však vyberá na základe nepriameho väčšinového volebného systému, kde každý štát Únie má podľa počtu obyvateľov istý počet zástupcov v 538 člennom Zbore voliteľov (Electoral college). Napríklad najľudnatejšia Kalifornia má 55 voliteľov, malý Wyoming ich má iba troch. Dôležité však budú tzv. „swing states“, teda „kolísavé“ štáty, kde sú sily obdivoch politických blokov vyrovnané a bojuje sa o každého voliča.
V roku 2016 rozhodlo o šokujúcom víťazstve Donalda Trumpa nad favoritkou Hillary Clinton relatívne zanedbateľné množstvo 80-tisíc voličov zo štátov Michigan (Trump vyhral o 0,2 %), Pennsylvánia (0,7%) a Wisconsin (0,8%). O tieto štáty sa bojuje aj v týchto voľbách, hoci do zoznamu nerozhodnutých štátov môžeme priradiť aj Floridu, Minnesotu, Ohio, prípadne Arizonu. Vo všetkých štátoch zatiaľ vedie práve Joe Biden.
Trump diskutoval s Bidenom, prvá spoločná debata sa nezaobišla bez napätia a urážok
Donald Trump môže ešte nepriaznivé vyhliadky teoreticky zvrátiť vo zvyšných dvoch prezidentských debatách. Je však otázne, či sa vôbec uskutočnia, vzhľadom na aktuálne zdravotné problémy šéfa Bieleho domu. Prvá debata, ktorá prebehla na konci septembra v Clevelande, bola charakteristická prekrikovaním, skákaním do reči a totálnou stratou kontroly moderátora nad chodom diskusie.
Voľby môžu ovplyvniť aj potenciálne „čierne labute“, teda neočakávané, významné udalosti doma, či vo svete. Štatistik a dátový analytik Nate Silver, ktorý ako jeden z mála odborníkov pred štyri rokmi správne poukázal na možnosť nepravdepodobného víťazstva Donalda Trumpa, aktuálne na základe svojho štatisticko-matematického modelu projektuje Bidena ako víťaza volieb v 81 prípadoch a súčasného prezidenta iba v 18 variantoch. Do volieb však ostáva necelý mesiac, takže môže dôjsť aj k ďalším prekvapeniam.
Autor článku Juraj Kríž študoval anglistiku, amerikanistiku a históriu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dlhodobo sa venuje americkej a britskej politike.
