V roku 2016 šéf Smeru Robert Fico, líder SNS Andrej Danko a predseda strany Most-Híd Béla Bugár odôvodnili vznik ich prekvapujúcej koalície potrebou postaviť hrádzu proti extrémizmu, keď sa Kotlebova fašizoidná, nacionalistická a otvorene proti európska ĽS-NS dostala v marci 2016 s takmer deviatami percentami do NR SR.
Pre korupčné škandály a kočneriáde strana Smer-SD strácala dôveryhodnosť a jej sociálnodemokratický étos vyprchal. A po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa odmietanie spôsobu vládnutia pretavilo do výbuchu ľudového protestu. Po voľbách roku 2020 kríza v Smere vyústila do rozkolu a vzniku konkurenčnej strany Hlas, ktorá sa dostala do čela volebných preferencií. Začala sa zvyšovať aj podpora pre nováčika v NR SR, hnutie Progresívne Slovensko (PS).
Hlavné terče strany Smer-SD
Keďže Smer pôvodný umiernený elektorát už nedokázal pritiahnuť, vsadil na oslovovanie zradikalizovaných až extrémistických skupín voličov. Prešiel na národno-konzervatívne a proti európske pozície.
Fico pri každej príležitosti demonštroval spojenectvo s konzervatívnym, na trumpovskú krajnú pravicu orientovaným maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý hlásal prechod k tzv. iliberálnej demokracii, predpovedal koniec Európskej únie a orientoval sa na spoluprácu s Ruskom a Čínou.
MEMENTO POLITICO : Lajky neopravia cesty, ale opravené cesty získajú lajky - KOMENTÁR
Hlavným terčom útokov Smeru sa stal liberalizmus či progresivizmus. Politici tejto strany urobili z LGBTIQ komunity svoj terč, „točili” tému 72 pohlaví, troch záchodov atď., čím sa vymedzovali ako „správni konzervatívci“. Z Bruselu robili taktiež hniezdo škodlivého progresivizmu, ktorý ide proti suverenite národných štátov, hoci najsilnejšiu pozíciu v orgánoch EÚ majú konzervatívci z Európskej ľudovej strany.
Boj proti škodlivému liberalizmu bol namierený najmä voči PS, ktoré sa postupne stávalo hlavným vyzývateľom Smeru. Aj útok na zradcov z Hlasu, ktorí na čele s P. Pellegrinim dlho viedli v prieskumoch, bol postavený na ich obviňovaní, že zastávajú liberálne či progresívne pozície a chystajú sa po voľbách spolupracovať s protinárodným a probruselským PS.
Prečo Fico vsadil na démonizáciu liberalizmu a PS?
Jednoducho, Fico vsadil na doslova démonizáciu či diabolizáciu liberalizmu a PS ako nositeľa tohto v Európe štandardného politického prúdu. Z viacerých dôvodov.
Po prvé, aby strategicky oslabil pozíciu PS v slovenskej spoločnosti ako subjektu, ktorý je proti tradičným hodnotám, robí protinárodnú a protištátnu politiku a chce Slovákom nanucovať zvrhlé, dekadentné bruselské hodnoty. Po druhé, útokmi na liberalizmus sa mu podarilo zabrániť vzniku alternatívnej koalície PS s Hlasom. Väčšina v poslaneckom klube Hlasu i väčšina voličov strany vďaka tejto kampani po voľbách odmietla spoluprácu so zlými a škodlivými liberálmi a Smer mohol znovu vládnuť.
Po tretie, krajne negatívnym vymedzovaním sa voči liberalizmu si Smer otváral bránu pre spoluprácu s konzervatívnym KDH, ktoré podobne radikálne odmieta liberálne prístupy k pliage gender ideológie, zrovnoprávneniu LGBTIQ komunity a k ďalším ľudsko-právnym agendám. KDH po voľbách dostalo ponuku od Smeru vstúpiť do vlády a tá sa pri každej vhodnej príležitosti opakuje s odkazom na zdieľanie spoločných konzervatívnych hodnôt.
Po štvrté, tým, že R. Fico vyrobil z permanentne diabolizovaného liberalizmu a PS hlavné nebezpečenstvo pre Slovensko, legitimizoval v očiach svojich stále radikálnejších voličov ako samozrejmosť, ba dokonca ako záchranu Slovenska spoluprácu s krajnou pravicou. Pripúšťal spoluprácu s post kotlebovskou Republikou, podporoval SNS s jej kontroverznou kandidátkou a predstavitelia Smeru chodili na politické besedy k hajlujúcemu neonacistovi, antisemitovi a extrémistovi.
Útok na prvý článok ústavy
V októbri 2023 líder národniarov Danko do koalície priviedol práve tých ľudí, proti ktorým chcel s Ficom pred siedmimi rokmi postaviť onú hrádzu pred extrémizmom. Ľudí, ktorí v roku 2020 kandidovali za ĽS-NS! Fico ich vo vláde vrelo privítal ako správnych národovcov a konzervatívcov. Vypätý antiliberalizmus a nadbiehanie KDH sa stali tmelom vládnej koalície.
Na oslavách štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda premiér vyhlásil, že treba „postaviť obrovskú hrádzu voči nezmyselným progresívnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina.“ Označil „kresťanstvo za niečo, čo dáva tejto spoločnosti normálny rozmer“, čím povedal, že tí, ktorí sú bez vyznania alebo sa hlásia k nie kresťanským náboženstvám, predstavujú niečo nenormálne.
Demokraticky zvolenú stranu, ktorá je hlavným konkurentom Smeru, označil za rakovinu a jed! Tým napadol dôležitú ústavnú zásadu slobodnej súťaže politických síl. Vyhrážal sa, že šíreniu legitímnej liberálnej politickej agendy sa jeho vláda pokúsi zabrániť nie v demokratickej politickej súťaži, ale zmenou ústavy!
Tým, že liberalizmus démonizoval a kresťanské náboženstvo pasoval za garanta normálnosti spoločnosti, Fico zaútočil na prvý článok ústavy, ktorý hovorí, že Slovenská republika „sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo.“ Ten je reakciou na dva totalitné režimy. Ľudácky bol postavený na nadvláde katolicizmu. Komunistický forsíroval vedecký ateizmus a obmedzoval slobodu vierovyznania a svetonázoru. Prvý článok mal byť garanciou, že história sa nebude opakovať.
Vláda návrh na zmenu ústavy aj predložila. Jeho prvoradým politickým cieľom je zlikvidovať alternatívu k vláde Smeru s extrémistami z Republiky po ďalších voľbách. Na to potrebuje R. Fico jednak udržať Hlas v národno-konzervatívnom tábore, nedovoliť mu emancipovať sa, a jednak oslabiť alebo zmariť krehké spojenectvo KDH s PS a SaS.
Smeráci vykostia KDH
Smer veľkoryso vyhovel Hlasu prázdnym gestom, že sa v ústave zakotví rovnosť v odmeňovaní mužov a žien. Prázdnym preto, že k tomu nás už zaväzuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2033/970 z 10. mája 2023, ktorú má SR implementovať do 7. júla 2026.
Kolaboráciou pri príprave ústavného prevratu, ktorý je v rozpore so základným hodnotami sociálnej demokracie a je výsmechom slovenským aj európskym tradíciám boja tohto politického prúdu proti autoritárskemu vládnutiu a podriaďovaniu sa štátu náboženským dogmám či jedinej správnej ideológii, sa Hlas navždy stane príveskom Smeru a stratí alternatívnu politickú budúcnosť.
Definitívne prepláva do vôd krajne pravicového národného konzervativizmu. Kvôli medzinárodným dôsledkom zle pripravenej zmeny ústavy môže zabudnúť, že ho akceptujú v Strane európskych socialistov.
Čo sa týka KDH, Smeru sa už podarilo výrazne oslabiť vzájomnú dôveru medzi dnešnými opozičnými stranami a dostať ich do otvoreného konfliktu. Zastrájanie sa KDH, že dohodou so Smerom na zmene ústavy sa mu podarí Ficom vedenú stranu vykostiť, patrí k politickým prognózam s veľmi nízkou pravdepodobnosťou.
Skôr Smer vykostí KDH bez ohľadu na to, akú podobu bude mať ich finálna dohoda o zmenách ústavy. K vykosťovaniu môže viesť už fakt kolaborácie s človekom, ktorý dáva najavo politické i ľudské pohŕdanie 17. novembrom ako historickou udalosťou, ktorá má pre KDH a jeho voličov prvoradý význam, je nespokojný s po novembrovým politickým režimom a rád by ho zamenil za vietnamský, čínsky či najnovšie uzbecký, a vzhliada ako k vzoru vládnutia k Orbánovi.
Je ale tiež možné, že sa dohodou so Smerom posilní to krídlo v KDH, ktoré je za spoluprácu na vládnej úrovni po voľbách – veď pozrite, ako hodnotovo sú zvučíme. V oboch prípadoch spolupráca Smeru s KDH na zmene ústavy splní politicko-mocenský cieľ Smeru – bude po voľbách opäť vládnuť.
Hodnoty od pása dolu
KDH vidí historickú príležitosť 23 rokov od schválenie Deklarácie zvrchovanosti SR v kultúrno etických otázkach presadiť svoju konzervatívno-katolícku predstavu o správnych hodnotách do ústavy a urobiť ju univerzálnou, záväznou pre všetkých občanov. Jeho predstavitelia sa pritom oháňajú „základnými civilizačnými a kresťanskými hodnotami.”
Odvolávajú sa na „základné ústavné právo občanov na slobodu vierovyznania”. Ale to im predsa niekto nikto neberie. Svoje predstavy o hodnotách vyplývajúcich z ich chápania „kultúrno-etických otázok” a „tradičnej rodiny” môžu predsa bez prekážok uplatňovať vo svojom osobnom a rodinnom živote, v komunitách, vo svojich cirkevných spoločenstvách.
Môžu pre tieto svoje hodnoty získavať spoluobčanov osobným príkladom, osvetou a ako politická strana v súťaži s inými hodnotami reprezentovaným ďalšími demokratickými stranami. To je predsa jeden z hlavných výdobytkov Novembra.
Problém je v inom. KDH chce tieto svoje hodnoty a predstavy o rodine, morálke, reprodukčnom správaní sa atď., teda hodnoty, o ktorých Ivan Šimko vtipne hovorí ako „o hodnotách od pása dolu“, nanútiť s využitím politickej sily a vplyvu strany Smer celej spoločnosti ako všeobecnú normu správania sa. A vidí v takomto nanútení týchto jediných správnych hodnôt všetkým priam svoje historické poslanie.
Dochádza tak k historickému paradoxu obrovského rozsahu. KDH predsa vyrástlo na odpore voči nerešpektovaniu náboženskej slobody za komunistického režimu, ktorý sa usiloval celej spoločnosti nanucovať vedecký ateizmus ako jediný správny svetonázor. A rôznymi spôsobmi strpčoval život veriacim, ktorí to odmietali a trvali na svojom práve zotrvať pri svojom vierovyznaní.
Hviezdnou hodinou zrodu súčasného KDH bola bratislavská sviečková manifestácia 25. marca za náboženské a občianske práva a slobody. Vznikla z podnetu veriacich, ktorí požadovali dodržiavanie práv pre všetkých občanov vtedajšej ČSSR – veriacich i neveriacich. Tento protest podporovaný rastúcou masou nielen veriacich, ale aj neveriacich ľudí sa stal významným faktorom pádu Jakešovho a Husákovho režimu.
A dnes, viac ako 35 rokov po Novembri, sa KDH chystá aj takmer 25 percent spoluobčanov, ktorí sa pri sčítaní ľudu neprihlásili k žiadnemu vierovyznaniu, obšťastniť proti ich vôli tým, že využijúc politicky účelovú, mocenskými záujmami motivovanú iniciatívu Smeru, zakotví do ústavy svoje náboženské predstavy o jediných správnych hodnotách, podľa ktorých majú ľudia žiť.
Jeden z organizátorov Sviečkovej manifestácie František Mikloško vždy dával najavo, že Slovenská republika musí zostať laickým štátom a teda sa nesmie prelamovať prvý článok ústavy. Podľa mňa tento veterán Novembra a po novembrovej politiky si je dobre vedomý aj toho, že ideologizácia ústavy pod otvorene vyhlasovaným heslom, že treba postaviť hrádzu šialenému liberalizmu presadením konzervatívnej katolíckej dogmatiky, povedie k dlhodobému odporu v slovenskej spoločnosti a v konečnom dôsledku sa prejaví oslabovaním nielen KDH, ale aj katolíckej cirkvi. Povedie k novej vlne volania po odluke cirkvi od štátu, jedinej nenaplnenej požiadavke Nežnej revolúcie.
