Podstatná časť kritiky, ktorá smeruje voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi je neoprávnená. Uviedla to v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní advokátka a členka Súdnej rady SR Eva Mišíková. Ako povedala, zásadne sa nestotožňuje napríklad s názorom, že treba generálnemu prokurátorovi odobrať právomoc využívať paragraf 363 Trestného poriadku.
Konečná stanica
„Tento inštitút fungoval aj predtým,“ zdôraznila Mišíková s tým, že neznamenala v tejto súvislosti úmyselné porušovanie zákona. „Toto oprávnenie vyplýva z postavenia generálneho prokurátora ako toho, ktorý stojí na čele sústavy prokuratúr,“ vysvetlila advokátka.
Odborné organizácie vyzývajú Žilinku na diskusiu o paragrafe 363, parlament návrh na zmenu odmietol
Generálny prokurátor je podľa nej „konečná stanica“, kde sa občan môže domôcť spravodlivosti preskúmaním rozhodnutí na najvyššej úrovni.
Zodpovedný za zákonnosť
Generálny prokurátor je podľa Mišíkovej tak ako každý iný prokurátor zodpovedný za zákonnosť. „Orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú vyšetrovatelia a prokurátor, sú povinní vykonávať dokazovanie tak, aby náležite zistili skutkový stav, aby súd mohol o ňom rozhodnúť. Čoraz viac sa stáva, že v priebehu vyšetrovania sú ignorované napríklad návrhy obhajcov,“ zdôraznila Mišíková.
Osoba generálneho prokurátora je očierňovaná a dlhú dobu čelí atakom, obhajuje sa Žilinka a venoval odkaz Hegerovi
Tieto dôkazy následne podľa nej musí obhajoba navrhnúť na vykonanie pred súdom, čoho dôsledkom sú dlhotrvajúce súdne konania. „De facto sudcovi nahrádzajú činnosť orgánov činných v trestnom konaní vykonávaním dôkazov, ktoré kľudne mohli byť zákonným spôsobom vykonané už v prípravnom konaní,“ dodala Mišíková.