Cirkev zverejnila dotazník s otázkami k príprave zhromaždenia Synody biskupov. Dotazník je súčasťou materiálov (tzv. Lineamenta), ktoré budú slúžiť k príprave. Synoda sa bude venovať otázkam rodiny. Na otázky o synode, ale aj pripravovanom referende odpovedá predseda KBS Stanislav Zvolenský.
Na jeseň bude ďalšia biskupská synoda. Z Vatikánu už prišli podklady pre jej prípravu. Konferencia biskupov Slovenska ich zverejnila aj na špeciálnej internetovej stránke.
Dostali sme z Ríma smernice, podľa ktorých treba postupovať. Prvú časť smerníc tvorí takzvaná záverečná správa z mimoriadnej synody a druhú súbor otázok na najdôležitejšie oblasti. Znovu máme za úlohu tento dotazník rozoslať do farností. Kňazi si následne prizvú svojich spolupracovníkov, aby sa snažili na tieto otázky odpovedať. Dali sme možnosť odpovedať na otázky širokému spektru, preto sme smernice zverejnili na osobitnej webovej stránke. Ľudia budú môcť poslať svoje odpovede na zverejnené otázky. Potom budeme tieto odpovede sumarizovať na úrovni diecéznej a neskôr Konferencie biskupov Slovenska.
Synoda sa týka rodiny. Najpálčivejším problémom sa po mimoriadnej synode ukazuje riešenie pristupovania rozvedených a znovuzosobášených k svätému prijímaniu a aby neboli „vylučovaní“ z cirkvi.
My týchto ľudí nevylučujeme. Rešpektujeme daný princíp. Musíme však hľadať spôsoby, aby rozvedení a znovuzosobášení cítili, že si ich vážime, že ich berieme do spoločenstva, že si ceníme, čo robia. V istom období, predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, sa vytratila svätá spoveď. Tým sa stratil pojem hriechu. Trvá to už desaťročia. Ľudia sa potom pýtajú, prečo týmto ľuďom nedať sväté prijímanie, keď všetci chodíme na prijímanie bez spovede. V mojej mladosti nešiel celý kostol na sväté prijímanie. Mnohí nešli preto, nie preto, že sú rozvedení a znovuzosobášení, ale cítili, že majú iné vážne previnenia. Toto sa vytratilo. Zrazu zostalo, že na prijímanie nemôžu ísť len rozvedení a znovuzosobášení. Koľko je ťažkých prípadov korupcie a ľudia idú na sväté prijímanie? Stratili sme vnímavosť na hriech. Ako keby zostal len jeden jediný, ktorý vieme identifikovať navonok, keď niekto žije s inou ženou, pretože tento sa najľahšie identifikuje. Nemáme len tento hriech. Existujú aj iné hriechy, na ktoré ľudia stratili vnímavosť a pristupujú k svätému prijímaniu.
Čo je cieľom synody?
Musíme si uvedomiť, že nemôžeme ísť k pravde, ak nehľadáme pravdu o sebe samých. Taká pravda znamená aj vedieť a priznať, že v našom živote sú prítomné aj hriechy. Napríklad častým hriechom sú nepravdivé informácie o iných ľuďoch. Zbytočné rozširovanie aj pravdivej slabosti o inom, len preto, aby sme ho ponížili v očiach iných. V tomto sme stratili vnímavosť. Takýto hriech máme často aj my, ktorí sedíme v kostole.
Je v dnešnej dobe úlohou cirkvi byť zrkadlom?
Cirkev sa vždy snažila pomáhať ľuďom poznať pravdu o sebe samom. Musíme si však uvedomiť, že predovšetkým voči sebe samým. Kristus nás nabáda, aby sme najskôr rozmýšľali nad svojim hriechom a potom prípadne upozornili v pokore aj iného. Niekedy napomíname štýlom, ako by sme nemali žiaden hriech. My aj keď napomíname, to neznamená, že si o sebe myslíme, že sme čistí.
Ako vnímate pripravované referendum o rodine?
Referendum je dôležité, pretože ide o legitímny nástroj demokratickej spoločnosti. Vyjadruje v ňom postoj každý občan. Preto účasť na referende je pozitívnym prejavom záujmu o život spoločnosti. Toto referendum sa dotýka základov spoločnosti. Nemá náboženský charakter. Najdôležitejšou optikou nie je teda náboženská. Ide o dohodu spoločnosti, či chceme základnú bunku spoločnosti, rodinu muža a ženy, podporiť, aby bola spoločnosť silná. Uvedomujeme si však, že sú aj neúplné rodiny.
Neobávate sa polarizácie spoločnosti pri témach referenda?
Neželám si polarizáciu. Referendum chápem ako spoločenský prejav, ktorý nechce nikomu ublížiť. Cieľom referenda nie je zo spoločnosti niekoho vylučovať.
Dotazník sa pýta aj nerozlučiteľnosť manželstva. Cirkev zaujíma ako má hľadieť na katolíkov, ktorí žijú len v civilnom zväzku, a na tých, ktorí spoločne žijú bez manželstva, a tiež na tých, ktorí, hoci ich prvé manželstvo je platné, sa rozviedli a následne civilne zosobášili. V otázke 38 je zhrnutých viacero otázok, ktoré sa týkajú pristupovania k sviatostiam pre rozvedených a znovuzosobášených: Pokiaľ ide o rozvedených a znovu zosobášených, hlbšie preskúmanie si zaslúži aj sviatostná pastorácia, pri ktorej je potrebné zvážiť aj pravoslávnu prax a mať na pamäti „rozdiel medzi objektívnym stavom hriechu a poľahčujúcimi okolnosťami“. Akým smerom napredovať? Aké kroky možno podniknúť? Čo navrhnúť, aby sa zabránilo neprimeraným, či nie nevyhnutným prekážkam v prístupe ku sviatostiam?
Podľa cirkvi pastoračná starostlivosť o osoby s homosexuálnou orientáciou predstavuje dnes nové výzvy, aj v dôsledku toho, akým spôsobom sa v spoločnosti predkladajú ich práva. Preto sa v dotazníku pýta ako sa kresťanské spoločenstvo zaujíma o rodiny, v ktorých sú osoby s homosexuálnou orientáciou. Cirkev zaujíma ako je možné postarať sa o osoby v takejto situácii vo svetle evanjelia bez toho, aby boli diskriminované a tiež ako im predkladať Božiu vôľu pre ich situáciu.
