Vedci vo štvrtok zverejnili prvé zábery Slnka, ktoré zachytila európska vesmírna sonda Solar Orbiter (SolO) z rekordnej vzdialenosti 77 miliónov kilometrov od jeho povrchu. Na ňom spozorovali malé „ohniská“, ktoré môžu byť zdrojom slnečného vetra.
Dôležitá úloha v záhadnom jave
„Povrch je posiaty týmito malými ohniskami, ktoré možno zohrávajú dôležitú úlohu v záhadnom jave, ktorý nazývame korónové žiarenie, pričom vonkajšia vrstva Slnka, koróna, je viac ako 200- až 500-násobne teplejšia ako vrstvy pod ňou. Budeme to ďalej študovať, keď sa Solar Orbiter viac priblíži k Slnku a naša domáca hviezda bude aktívnejšia,“ povedal David Long z Mullard Space Science Laboratory z University College London.
Sonda Európskej vesmírnej agentúry Solar Orbiter sa výrazne priblížila k Slnku
Malé ohniská sú miliónkrát menšie ako veľké slnečné erupcie, ktoré je možné pozorovať teleskopmi zo Zeme. Odborníci zatiaľ nevedia, či sú len menšou verziou týchto erupcií, alebo fungujú na úplne inom mechanizme.
„Toto sú ešte len prvé zábery a už na nich môžeme pozorovať nové zaujímavé javy. Naozaj sme neočakávali takéto úžasné výsledky hneď na začiatku,“ povedal Daniel Müller z Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Pozoruje dynamiku správania Slnka
Misia sondy Solar Orbiter, ktorú vyslali do vesmíru 10. februára, má za úlohu pozorovať dynamiku správania Slnka, ktoré môže vypnúť elektroniku na satelitoch a zhoršiť rádiokomunikáciu. SolO môže vedcom pomôcť lepšie predvídať tieto situácie. „Situácia s koronavírusom nám dokázala, aké dôležité je zostať v spojení a satelity sú súčasťou tohto prepojenia. Je teda veľmi dôležité, že sa naučíme o Slnku niečo viac, môžeme tak predpovedať jeho počasie, vesmírne počasie, rovnako, ako sa to učíme o počasí tu na Zemi,“ povedala Caroline Harper z Britskej vesmírnej agentúry.
SolO by sa mala neskôr priblížiť k Slnku na menej ako 43 miliónov kilometrov. Najnovšie snímky sonda zaznamenala 15. júna pri prechode perihéliom, bodom, keď je jej obežná dráha najbližšie ku hviezde.