Iniciatíva Srdcom doma žiada vládu o zrušenie opatrenia povinnej štátnej karantény v určených štátnych zariadeniach a umožnenie vstupu na Slovensko na základe čestného prehlásenia o bezinfekčnosti alebo na základe preukázania negatívneho výsledku testu.
Ako ďalej priblížil vo výzve predseda iniciatívy Samuel Zubo, vstup na územie Slovenska by mal byť umožnený Slovákom aj občanom Európskej únie (EÚ), ktorí v posledných dvoch týždňoch neboli vystavení riziku nákazy, napríklad nedochádzali do práce či stretávali sa výhradne len s rodinnými príslušníkmi.
Viac o téme: Koronavírus
Poznamenal, že plán uvoľňovania opatrení informuje o tom, kedy budú znovu otvorené rôzne prevádzky a zariadenia, ale nehovorí nič o uvoľňovaní obmedzeného režimu na hraniciach.
Zubo podotkol, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby sa neumožnil prechod cez hranicu aj ostatným občanom žijúcim mimo územie SR, ak sa na základe rozhodnutia hlavného hygienika občanom pracujúcim v zahraničí v prihraničných oblastiach umožňuje prechádzať hranice bez kontroly.
Odrezaní od príbuzných
„Uzavretím hraníc sa mnohí z nás ocitli odrezaní od svojich najbližších príbuzných. Sú rozdelené celé rodiny. Ľudia, ktorí boli zvyknutí sa normálne navštevovať, podporovať, pomáhať si, sa k sebe cez zatvorené hranice nemôžu dostať,“ priblížil.
Dodal, že z príbehov, ktoré im ľudia poslali sa to týka napríklad onkologických pacientov podstupujúcich liečbu bez podpory príbuzných, rozdelených manželských a partnerských zväzkoch či maloletých deťoch, ktorých rodičia uviazli za hranicami.
Povinná štátna karanténa od mája so zmenami a pendleri nemusia mať potvrdený negatívny test na Covid-19
Žiadajú vládu, aby bola zrušená štátna karanténa v štátom určených zariadeniach a tiež, aby bol občanom SR a EÚ a ich rodinným príslušníkom a blízkym osobám umožnené vstupovať na územie Slovenska na základe cestovného dokladu a buď čestného prehlásenia o bezinfekčnosti či negatívneho testu na ochorenie. Taktiež žiadajú aby vláda koordinovala uvoľňovanie hraníc so susednými krajinami.
Na základe právnej analýzy Slavomíry Henčekovej má obavu o ústavnosti vyhlásenia štátnej karantény zo strany Úradu verejného zdravotníctva, ako aj núdzového stavu zo strany vlády SR.
Zákaz vstupu cudzincov môže byť protiústavný
Podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže byť vyhlásený vládou SR iba „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní“.
Rovnako sú znepokojení zo zákazu vstupu cudzincov na územie Slovenska, ktoré je možno vykonávané protiústavne, keďže neexistuje žiadna právna norma, ktorá by tento zákaz upravovala.
Šándor: Ak existuje jediná krajina, ktorá ma prijme, štát nemá právo mi zakázať vycestovať
„Takýto postup nie je v právnom štáte pri zásahoch do práv ľudí prípustný a možný ani počas núdzového stavu. Vzhľadom na to, že sa s ohľadom na vyššie uvedené obávame dôsledkov protiústavného stavu, žiadame pani prezidentku a verejnú ochrankyňu práv o iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR,“ povedal.
„Myslíme si, že v súčasnej dobe už takéto prísne obmedzenia nemajú opodstatnenie a ich ďalšie ponechanie by prehlbovalo neprimeraný zásah do práv a slobôd ľudí. V žiadnom z okolitých štátov nie je povinná štátom nariadená karanténa a podmienky pre vstup sú miernejšie,“ konštatoval Zubo.
Protiepidemiologické opatrenia musia byť primerané
Ako príklad uviedol, že vstup na územie Rakúska majú povolené všetky osoby, ktoré sa preukážu potvrdením o negatívnom teste na Covid-19, ktoré nebude staršie ako štyri dni. Tí, ktorí sa nemôžu preukázať, idú do domácej karantény. Podotkol, že v Poľsku platí štátna karanténa iba pre tých, ktorí ju nemôžu absolvovať v doma.
Repatrianti v Gabčíkove sa už nemusia obávať o internet, k dispozícii majú dátové SIM karty
A pri vstupe na územie Českej republiky sa občania musia preukázať buď negatívnym testom alebo ísť do domácej 14-dennej karantény. Uvedomujeme si, že je nevyhnutné dodržiavať protiepidemiologické opatrenia, tie však musia byť primerané a nesmú ignorovať iné práva a povinnosti.
Poznamenal, že mnoho občanov, ktorí žijú v zahraničí, sa aktívne podieľa na živote v SR a pravidelne udržuje rodinné aj pracovné vzťahy. V roku 2019 poslali občania SR pôsobiaci v zahraničí na Slovensko čiastku predstavujúcu 1,8 percenta HDP.