BRATISLAVA 11. októbra (WebNoviny.sk) – Vo veku 93 rokov zomrel v utorok 11. augusta v Bratislave najstarší olympionik zo Slovenska, 93-ročný Jan Matocha. Legendárna postava rýchlostnej kanoistiky bola poslednou z niekdajších československých olympionikov žijúcich na Slovensku, štartoval na prvých OH po druhej svetovej vojne v Londýne 1948, súťažil tiež v Helsinkách 1952.
Rodák zo Střelnej na Morave (narodil sa 5. jnauára 1923) Jan Matocha od šiestich rokov žil v Bratislave. Rýchlostnú kanoistiku kombinoval s behom na lyžiach, čo bol v zime výborný kondičný doplnok vodáckej prípravy. Behu na lyžiach sa aktívne venoval až do pokročilého veku – absolvoval pätnásť ročníkov Bielej stopy SNP, posledný ako sedemdesiatročný.
S rýchlostnou kanoistikou spojil takmer celý život. O časť vodáckej kariéry ho obrala druhá svetová vojna. V Bratislave však na Dunaji trénoval aj počas náletov… V štyridsiatom ôsmom, keď Londýn hostil prvé povojnové olympijské hry, bol na vrchole športových síl. Deviate miesto v K1 na 10 km ho však neuspokojilo.
„Ja som z môjho výsledku nebol nadšený. Ale severanom sa ťažko konkurovalo. Nielenže mali kvalitnejšie lode, ale vojna ich krajiny tak nepoznačila a keďže väčšinou boli zamestnaní ako hasiči, mali lepšie podmienky na tréning ako my,“ spomínal Matocha podľa olympic.sk.
Pred olympiádou v Londýne bol optimista
Životnú formu mal Jan Matocha v roku 1949, ale vtedy nebolo žiadne vrcholné podujatie. Najlepšie výsledky si pripísal na svetovom šampionáte 1950 v Kodani: bol siedmy v K1 na 500 m a člen štvrtého štvorkajaka na 1000 m. Na OH 1952 v Helsinkách štartoval v dvojkajaku s Otakarom Kroutilom.
Hoci sa pripravovali na desaťkilometrovú trať, funkcionári ich prihlásili na kilometrovú a v nabitej konkurencii z rozjazdy nepostúpili. V dvojkajaku s Marekom sa Matocha kvalifikoval aj na OH 1956 v Melbourne, ale keď na poslednú chvíľu zabehla kvalitný čas šprintérska štafeta, vodáci museli miesto vo výprave uvoľniť atlétom.
Po štartoch na majstrovstvách sveta v Macone 1954 a v Prahe 1958 sa na svoju tretiu olympiádu Jan Matocha dostal až v Ríme 1960 – už ako tréner. A potom znovu až v roku 2012 v Londýne – ako hosť SOV.
„Veľmi som sa tešil z tohto výletu. Len z našich výsledkov na hladkej vode som zostal dosť sklamaný. Ja som očakával oveľa viac, než šieste miesto štvorkajaka a ôsme dvojkajaka Gelle – Vlček. Pred odchodom som do médií narozprával, že v Londýne môžeme získať v rýchlostnej kanoistike medailu, možno aj zlatú. Dúfam, že mi ľudia odpustia, že som bol taký optimista a nasľuboval som hory-doly,“ rozprával po návrate z Londýna 2012.
Po ukončení kariéry bol trénerom
Pretekársku kariéru v Tatrane Karlova Ves ukončil so 14 titulmi majstra ČSR. Trénerskej práci sa venoval najprv v Tatrane, potom v Slávii UK Bratislava, pričom celé desaťročia zasvätil príprave mládeže. Medzi jeho zverencami boli napríklad majstri ČSSR, olympionik Ľubomír Kadnár (neskôr dlhoročný šéf slovenského aj federálneho zväzu rýchlostnej kanoistiky), Vladimír Trepák a Roman Buček, dlhoročný športový riaditeľ SOV.
Slovenský olympijský výbor ocenil celoživotné príkladné pôsobenie Jana Matochu najprv udelením Ceny fair play SOV (1995) a potom aj Strieborných kruhov SOV (2003). Pred štyrmi rokmi pri zapaľovaní olympijského ohňa na úvod celoslovenskej štafety s Posolstvom Hrám XXX. olympiády v Londýne dostal ako najstarší olympionik poctu odovzdať olympijský oheň účastníkom OH 2012 Danke Bartekovej a Samuelovi Piaseckému, a tým symbolicky premostiť dve olympiády v Londýne.
Posledná rozlúčka s Janom Matochom bude v pondelok 17. októbra 2016 o 11.45 h v bratislavskom Krematóriu.
