BRATISLAVA 7. januára (WebNoviny.sk) – Vo veku 86 rokov zomrel vo štvrtok ráno v Bratislave kňaz Anton Srholec. Informoval o tom hovorca saleziánov Rastislav Hamráček s tým, že Anton Srholec zomrel po 68 rokoch rehoľného života, z ktorých 45 bol kňazom. Posledné mesiace prežíval vážne onkologické ochorenie, ktorému napokon podľahol.
Stratili sme osobnosť, zhodujú sa politici o Srholcovi (†86)
bol symbolom zápasu o vieru, o slobodu a o ľudskosť. Ako mladý rehoľník sa usiloval tajne prejsť do zahraničia, aby tam študoval za kňaza. Po zatknutí a odsúdení bol 10 rokov väznený. Ďalšie roky pracoval ako robotník a pritom tajne študoval teológiu. V roku 1970 ho v Ríme vysvätil za kňaza pápež Pavol VI. a keď sa vrátil do Československa, venoval sa najmä duchovnej, ale i kultúrnej práci s mládežou.
Po roku 1989 bol činný v Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv na Slovensku, založil charitatívne dielo Resoty pre bezdomovcov v Bratislave, tiež publikoval a stal sa predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. Je držiteľom čestných doktorátov Trnavskej univerzity a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety i mnohých vyznamenaní a ocenení za jeho angažovanie sa v oblasti charity, sociálnej práce a ľudských práv.
Rímskokatolícky kňaz, salezián a charitatívny pracovník Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici. Pre rozhodnutie študovať teológiu, čo nebolo možné vo vtedajšom Československu, sa rozhodol v roku 1951 emigrovať, nepodarilo sa mu však prekročiť hranice a bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Vo väzení bol 10 rokov, pričom prevažnú časť z toho strávil v uránových baniach v Jáchymove. Po amnestii v roku 1960 bol robotníkom, pracoval na stavbách, aj v Ostravských železiarňach.
Vo väzení aj ako robotník Anton Srholec súkromne študoval teológiu a jazyky. V rokoch 1969 až 1970 mohol absolvovať dva semestre na pápežskej univerzite v Turíne a v Ríme ho v máji 1970 vysvätili za kňaza. Po návrate na Slovensko nemohol Anton Srholec vykonávať kňazské povolanie a v bratislavskom Blumentáli bol najprv kostolníkom a neskôr obľúbeným kazateľom.
Z Bratislavy bol však poslaný na menšie farnosti, do Perneku, do Veľkého Zálužia a do Záhorskej Vsi a v roku 1985 mu za organizovanie slávností na Velehrade odňali štátny súhlas.
Opäť pracoval ako robotník a v roku 1989 odišiel na dôchodok. Nasledujúce roky pôsobil Anton Srholec v Helsinskom výbore a v ďalších organizáciách, je predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) a predovšetkým sa začal venovať bezdomovcom. V roku 1992 založil v Podunajských Biskupiciach resocializačné zariadenie pre bezdomovcov Resoty, ktoré poskytuje strechu nad hlavou desiatkam ľudí.
Anton Srholec sa aktívne zapájal do verejného života, venoval sa prednáškovej činnosti a tiež publicistike. Bol autorom niekoľkých publikácií, napr. Experiment lásky, Každodenné zamyslenia, Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, Ako čerstvý chlieb a Sviatočné pozdravy. Bol držiteľom mnohých domácich a zahraničných ocenení, v roku 2003 Antonovi Srholcovi prezident republiky udelil Rad Ľ. Štúra II. triedy.