BRATISLAVA 25. januára (WebNoviny.sk) – Cesta k schváleniu počtu europoslancov po brexite je dlhá. Na margo návrhu výboru EP o znížení počtu poslancov Európskeho parlamentu po odchode Veľkej Británie z Európskej únie z 751 na 705 to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
„Treba mať na mysli, že je to začiatok nejakého procesu, je to relevantná záležitosť, samozrejme, ale v tejto chvíli to nie je návrh Európskeho parlamentu,“ povedal. Zdôraznil, že Rada takýto návrh na stole v tejto chvíli nemá. „Berieme to na vedomie, budeme to analyzovať. Ale cesta k schváleniu počtu poslancov EÚ, ktorá zohľadní odchod Veľkej Británie, teda 73 britských poslancov, vedie cez jednomyseľnosť,“ dodal Korčok.
Výbor zmrazil 46 kresiel
Podľa návrhu európskeho ústavného výboru by po odchode Londýna mal klesnúť počet europoslancov zo 751 na 705. Briti majú v EP 73 mandátov. Výbor navrhol dočasne zamraziť 46 kresiel, ktoré by neskôr mohli byť priradené krajinám, ktoré v budúcnosti vstúpia do EÚ, alebo by mohli byť čiastočne obsadené kandidátmi zvolenými z celoeurópskej listiny.
Merkelová hovorila o zahraničnej politike EÚ, kritizovala národný egoizmus a poslala odkaz Britom
Zvyšných 27 britských kresiel by sa podľa poslancov malo rozdeliť medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného prerozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. Slovensko by si polepšilo o jedno kreslo, zo súčasných 13 na 14. Pokiaľ ide o paneurópsku kandidátku, zriadenie nadnárodného volebného obvodu v rámci Únie by podľa poslancov posilnilo pocit občianskej príslušnosti k EÚ a európskeho charakter volieb do EP.
Najnižšia volebná účasť v EÚ
Celoeurópskou kandidátkou sa Slovensko bude zaoberať. Podľa Korčoka každý jeden návrh treba posúdiť aj z toho hľadiska, ako prispeje k problému – nízkej volebnej účasti. „Tu si môžeme položiť otázku, či kandidátka, ktorá bude zložená z iných ako občanov SR, dokáže pritiahnuť vo voľbách našich občanov, či tým dokážeme zabezpečiť vyššiu účasť,“ dodal. Účasť vo voľbách do EP v posledných voľbách v roku 2014 bola 13,05 percenta, išlo o najnižšiu účasť v celej EÚ.
Nedá sa byť zároveň v Európskej únii aj mimo nej, odkázal Macron do Londýna
O návrhu výboru pre ústavné veci bude počas februárového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rokovať a hlasovať Európsky parlament ako celok. Legislatívnou iniciatívou EP sa následne bude zaoberať Európska rada, teda hlavy štátov a vlád. Ich rozhodnutie, ktoré musí byť prijaté jednomyseľne, sa potom vráti na stôl poslancom, ktorí ho môžu schváliť alebo zamietnuť.
