BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) – Nastavenie pravidiel pre rozdeľovanie európskych peňazí je na Slovensku rizikové, vyplynulo z ekonomickej a právnej analýzy šiestich mimovládnych organizácií (MVO) z Česka, Slovenska a Poľska.
Ako v utorok informoval Slovak Governance Institute (SGI) – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, spravovanie európskych fondov na Slovensku trpí predovšetkým tým, že je spolitizované, čoho hlavným dôvodom je nedostatočné nastavenie zákona o štátnej službe.
Nezávislá externá kontrola čerpania z európskych fondov je podľa analýzy neúčinná hlavne pre ignorovanie kontrolných záverov Najvyššieho kontrolného úradu kontrolovanými subjektmi a ministerstvami. SR zároveň hrozí riziko, že podobne ako v Českej republike, značná časť verejných prostriedkov Európskej únie (EÚ) a z verejných zákaziek môže končiť na účtoch anonymných obchodných spoločností, ktoré môžu slúžiť ako nástroj k zakrývaniu stretu záujmov.
Koneční príjemcovia peňazí
„Nie je možné vylúčiť, že konečnými príjemcami verejných prostriedkov sú tie isté osoby, ktoré sa podieľajú na správe a riadení európskych fondov či štátom vlastnených podnikov,“ uvádza analýza. S tým súvisí riziko daňových únikov.
Analýza je nezávislým doplnením historicky prvej Protikorupčnej správy, ktorú v pondelok vydala Európska komisia. Protikorupčná správa EÚ opisuje hlavné problémy spôsobené korupciou verejných funkcionárov členských štátov. „Správa ale veľmi povrchne zmieňuje pretrvávajúce riziká, ktoré odhaľuje tieňová analýza Riziká systémovej politickej korupcie pri správe európskych fondov, štátnych podnikov a obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu v SR, Česku a Poľsku,“ uviedol SGI.
Cieľom komparatívnej analýzy bolo dať do vzájomných súvislostí informácie o systémovej politickej korupcii s právnym rámcom, vďaka ktorému sa kauzy, indikujúce systémovú politickú korupciu v krajinách, odohrali.
Viaceré nedostatky
Následkom zákona o štátnej službe sú podľa analýzy viaceré nedostatky – od absencie vymedzenia jasnej hranice medzi politickými a nepolitickými pozíciami, nízkej ochrany pred protiprávnymi príkazmi nadriadených až po minimálnu ochranu tzv. whistleblowerov, teda oznamovateľov trestnej činnosti.
„Analýzou povolebnej fluktuácie na kľúčových pozíciách v štruktúre implementácie fondov EÚ boli zistené signifikantné zmeny v zložení riadiacich a kontrolných orgánov po parlamentných voľbách, ktoré ovplyvnili zloženie jednotlivých ministerstiev. Politické zmeny vo voľbách sa odrazili vo výmene riaditeľov agentúr a generálnych riaditeľov sekcií,“ dodal SGI.
Na úrovni riaditeľov agentúr a generálnych riaditeľov sekcií boli zmeny do troch mesiacov od výmeny ministra v 21 prípadoch z celkových 39, čo je 53,85 %. Na úrovni riaditeľov odborov to bolo v 14 prípadoch z 34 (41,18%).
