BRATISLAVA 15. apríla (WEBNOVINY) – Aktuálny návrh novely Zákonníka práce po pripomienkovom konaní podľa expertov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) nie je v rozpore s medzinárodnými dohovormi. Ako informoval mediálny odbor rezortu práce a sociálnych vecí, experti MOP to konštatovali pri posudzovaní návrhov zmien Zákonníka v Ženeve v dňoch 13. až 14. apríla tohto roka. Na stretnutí s expertmi MOP sa podľa ministerstva zúčastnili nielen zástupcovia ministerstva práce, ale aj predstavitelia zamestnávateľov a zamestnancov. „Verziu novely, ktorú schváli kabinet premiérky Ivety Radičovej, ministerstvo práce opäť odošle expertom Medzinárodnej organizácie práce,“ informoval rezort. Spoločným záujmom ministerstva aj MOP je vypracovať stanovisko MOP k tejto verzii ešte pred rokovaním parlamentu, aby sa s ním poslanci mohli oboznámiť pred záverečným hlasovaním.
Skúšobná lehota závislá od výšky mzdy zamestnanca
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR navrhuje, aby dĺžka skúšobnej lehoty po novelizácii Zákonníka práce závisela od výšky mzdy zamestnanca. Ak mzda zamestnanca nepresiahne 1,7-násobok minimálnej mzdy, čo je približne 539 eur, skúšobná lehota má byť najviac jeden mesiac. Na zamestnancov so mzdou presahujúcou túto hranicu sa má vzťahovať najviac trojmesačná skúšobná lehota. V prípade vedúcich zamestnancov chce rezort práce umožniť dohodnúť predĺženie skúšobnej lehoty na šesť až deväť mesiacov. Ako informoval mediálny odbor rezortu práce a sociálnych vecí, takéto odstupňovanie skúšobnej lehoty je súčasťou aktuálneho návrhu novely Zákonníka práce.
„Naším záujmom je, aby zamestnanci na nižšie kvalifikovaných pozíciách mali kratšiu skúšobnú lehotu, a to jeden mesiac. Na náročnejších, respektíve aj lepšie platených pozíciách by mohla byť dlhšia. Takéto odstupňovanie je objektívne a nespája sa s nárastom administratívnych nákladov. Dĺžka skúšobnej lehoty bude totiž jasná už pri podpise pracovnej zmluvy,“ povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál. Zistiť, či má človek pri práci vyžadujúcej nižšiu kvalifikáciu dostatočné predpoklady, sa dá podľa ministra aj počas jedného mesiaca. U vysokopostavených manažérov je to však podľa Mihála záležitosťou aj viac ako pol roka.
Zmena definície výpovednej lehoty
Takisto sa podľa ministerstva práce zmenila definícia výpovednej lehoty. Tá má podľa návrhu novely Zákonníka práce trvať jeden až tri mesiace, a to podľa dĺžky pracovného pomeru. „V prípade, že zamestnanec prichádza o prácu z dôvodov na strane zamestnávateľa, teda preto, že sa zamestnávateľ zrušuje, premiestňuje, alebo sa zamestnanec stal nadbytočným pri zefektívňovaní výroby či pri organizačných zmenách, ale aj vtedy, ak sa u zamestnanca zhoršil zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje viac vykonávať jeho prácu, bude mať nárok na ešte dlhšiu výpovednú lehotu,“ informuje ministerstvo. Výpovedná lehota v týchto prípadoch môže trvať od dvoch do piatich mesiacov v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Navyše, zamestnanec sa podľa ministerstva práce bude môcť rozhodnúť, či chce výpovednú dobu alebo odstupné.
Odstupné namiesto výpovednej lehoty
Po dohode so zástupcami zamestnancov bude možné v kolektívnej zmluve vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými je možné v pracovnej zmluve dohodnúť vyplatenie odstupného namiesto výpovednej lehoty.„Môže pritom ísť o rôzne kombinácie. Napríklad pri nároku na trojmesačné výpovednú lehotu môže jeden mesiac plynúť výpovedná lehota a za dva mesiace môže zamestnanec dostať odstupné,“ objasňuje rezort. Ak zamestnanec odchádza prvýkrát do starobného, predčasného starobného dôchodku, alebo nadobudol nárok na invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má okrem toho nárok na odchodné, a to najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Odchodné sa podľa návrhu novely pracovného kódexu neposkytne len vtedy, ak sa pracovný pomer skončil okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, alebo výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, na ktoré bol zamestnanec upozornený.
O novele Zákonníka práce na tripartite v pondelok 18. apríla.
Hoci súčasná definícia závislej práce v Zákonníku práce nevyriešila problém tzv. nútených živností, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) sa rozhodlo zatiaľ od jej zmeny upustiť. Táto téma bude podľa mediálneho odboru rezortu práce predmetom širšej diskusie sociálnych partnerov. „Náš návrh si vyžaduje širšiu diskusiu so sociálnymi partnermi, preto sme od neho zatiaľ upustili. Nie je však vylúčené, že sa táto téma otvorí na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady,“ vysvetlil minister práce Jozef Mihál.
Ministerstvo práce z návrhu na novelizáciu Zákonníka práce po pripomienkovom konaní vypustilo aj možnosť zasielania písomností v práci prostredníctvom e-mailu. Týkalo sa to napríklad aj doručenia výpovede. „Aj tento bod sa ukázal ako sporný, a preto sa zo Zákonníka zatiaľ vypúšťa. Naďalej sa budú písomnosti ohľadne pracovného pomeru doručovať do vlastných rúk zamestnanca, ak nebude zastihnuteľný v práci, či doma, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku,“ objasňuje ministerstvo. O návrhu novely pracovného kódexu by mali sociálni partneri rokovať v Hospodárskej a sociálnej rade v pondelok 18. apríla.
