Čo hovoríte na prvé mesiace ako podpredsedníčka Národnej rady SR? Zžili ste sa s funkciou?
S funkciou som sa zžila veľmi rýchlo. Tým, že som už od roku 2002 bola predsedníčkou výborov určité povinnosti v rámci organizácie parlamentného života mi nie sú cudzie. Ľudia sa na mňa teraz z titulu mojej funkcie obracajú so žiadosťami o pomoc. Som pripravená pomáhať ľuďom.
Ako podpredsedníčka parlamentu vediete schôdze. Máte rokovací poriadok v malíčku, alebo ho nosíte v písanej podobe so sebou?
Mám ho pri sebe. Opakovanie je matka múdrosti. Môžu vzniknúť nejaké situácie, keď si človek nie je niekedy úplne istý.
Dostali ste sa do úzkych za tie úvodné mesiace?
Ani nie. Pri programovom vyhlásení vlády, bola situácia, keď opoziční poslanci ma chceli zneistiť. Ale ukázala som im, že ak chcú, tak som ústretová, ale viem ich aj dobehnúť.:)
Pri vedení schôdze musíte ukočírovať 150 poslancov. Dá sa povedať za tie tri mesiace niekto, kto sa ťažko kočíruje?
Nemyslím si, že by tam niekto taký bol. Aj mnohí bývalí koaliční poslanci sa vrátili do klasického parlamentného štandardu a noblesy, čo v predchádzajúcom volebnom období nebolo a bolo mi to ľúto. Parlamentná noblesa sa v predchádzajúcom volebnom období vytratila. Zdá sa mi, akoby mnohí poslanci teraz pochopili, že úroveň parlamentu musí byť vyššia.
Čiže badáte zmenu v parlamente?
Zdá sa mi, že je v NR SR kultivovanejšie a možno práve preto, že naša strana nastúpila trend správnej komunikácie. Síce sme aj dnes opozícia a koalícia, ale všetko je o komunikácii. Smer ako vládna strana, ktorá má silu 83 poslancov, vie veľmi dobre komunikovať a opozícii ukazuje ústretovosť.
Ak by ste porovnali volebné obdobie, keď Smer bol vo vláde s SNS a HZDS s týmto. Aj tu vidíte krok dopredu?
Áno, vidím ten krok dopredu. Tak ako v manželstve, biznise, alebo kdekoľvek, máte partnerov a musíte istým spôsobom robiť ústupky. Dnes je posun dopredu v tom, že si uvedomujeme zodpovednosť. Každý očakáva, čo urobíme s vládou jednej strany. Som presvedčená, že aj naše prvé kroky sú o ponúknutí a ukázaní toho, že chceme spolupracovať.
Vylučujete, že by Smer zneužil osemsemdesiattrojku?
Ja som presvedčená, že ju nezneužijeme.
Ale to pokušenie moci môže byť veľké. Nie je zatiaľ v Smere?
Vždy môže by pokušenie.
Poznáte sa? Poznáte všetkých poslancov zo Smeru?
Na začiatku som mnohých nepoznala, ale teraz áno.
Ste krajská predsedníčka, chodilo veľa ľudí za Vami, aby ste im vybavili pracovné miesto?
Mnohí ľudia prišli o prácu zmenou vlády v roku 2010. Boli to ľudia, ktorí nie sú ani členmi strany, ani nie sú z našich štruktúr a boli to ľudia, ktorí boli na obyčajných referentských miestach. Tí samozrejme hľadajú miesto. Odmietam to, čo hovoria mnohí poslanci, že politické nominácie by nemali byť. Vláda by mala mať záruku toho, že sa budú napĺňať ciele programového vyhlásenia. V každom prípade pristupujeme k tomu veľmi zodpovedne. Nemyslím si, že by tam išli neodborníci.
Dominantou hviezdou Smeru je Robert Fico. Myslíte si, že Smer môže existovať aj bez neho?
Robert Fico je predurčený na to, aby bol líder, premiér a samozrejme aj predseda strany. On vytiahol stranu. Ja som v Smere od začiatku, ešte keď neboli krajské štruktúry. Takže cítim tú stranu v každom končeku prstov a v každom nerve. Ja s tou stranou žijem a takisto myslím si, že aj náš predseda. Aj preto berie zodpovednosť za stranu ako takú.
Špekuluje sa, či o dva roky vstúpi do súboja o Prezidentský palác. Bavili ste sa už o tom v Smere?
Nechajme sa ešte prekvapiť, nehovorme ešte o tom. Teraz máme pred sebou v rámci vládnutia veľmi dôležité úlohy. To, aby sme naplnili štátny rozpočet tak ako chceme. Náš cieľ je, aby boli aj občania spokojní, aby to čo najmenej bolelo. Toto teraz nie je ústrednou témou.
Bol by dobrý kandidát?
Som presvedčená, že áno.
Budete v Smere o tom rokovať, aby to bol práve on?
Ak príde táto téma, skutočne vravím, že teraz to nie je témou, tak určite.
Ján Čarnogurský otvorene hovorí, že by chcel kandidovať v prezidentských voľbách ako nezávislý kandidát a že by chcel spájať politickú scénu. Viete si predstaviť, že by Smer podporil Jána Čarnogurského?
V tejto chvíli je o tom predčasné hovoriť. Ale práve Robertovi Ficovi sa podarilo spojiť celé ľavicové spektrum. To je veľmi dôležité. My sme celé politické spektrum spojili, čo sa nestalo žiadnej politickej strane, ktorá bola vo vláde. Napriek negatívnym rozhodnutiam, napriek tomu, že sme mali koaličných partnerov akých sme mali, sme sa posilnili. To je skutočne veľmi dôležitý fakt. Aj tu je vidieť určité spájanie všetkých ľudí, ktorí si nevedeli nájsť politickú stranu. Aj teraz Robert Fico znovu dokázal spojiť vo vláde nezávislých odborníkov so straníkmi.
Čo sa mu darí naľavo, presne opačné sa mu darí napravo, lebo od začiatku volebného obdobia sa mu darí rozhadávať medzi sebou opozíciu. Vždy jej niečo ponúkne a ona sa na tom poháda.
No ale prečo by sme mali mať trend spájať opozíciu? To je problém opozície, to je práve problém tých politických strán, ktoré sú na tom druhom brehu, že nevedia spolu komunikovať. To nie je náš problém. Spôsobom ako si nevedia sadnúť za rokovací stôl, znovu dávajú o sebe obraz, akým by boli koaličným partnerom.
Premiér vtiahol do dialógu aj cirkev. Predstavitelia dvoch cirkví sedia v Rade solidarity. Objavila sa na to kritika z radov KDH.
Slovensko je, čo sa týka vyznania, konzervatívne. Cirkev je súčasťou našej spoločnosti a vôbec nášho spoločenského bytia. Cirkev ovplyvňuje verejnú mienku. Takže je veľmi dobré, že sa vtiahla do dialógu. Keď chceme, aby zodpovednosť za to, čo sa deje v našej spoločnosti a republike mali všetci, tak nie je to len o kritizovaní, ale treba dávať aj návrhy. Možno pre mnohých je to zarážajúce, alebo prekvapujúce, keďže si mnohí myslia, že predstavitelia Smeru alebo členovia Smeru a štruktúry sú všetci ateisti. Ja sama nie som ateistka, som veriaci človek. Zlé je skôr to, že sa cirkev zneužíva na podporu určitej politickej strany. Cirkev má byť súčasťou spoločnosti a má veľmi intenzívne komunikovať s vládou.
Máte svoje priority, čo by ste chceli presadiť v tomto štvorročnom volebnom období ako zákonodarkyňa?
Mojou prvou témou, s ktorou chcem prísť do cieľa je to, čo som ohlásila v súvislosti s bilboardami. Mám teraz veľa rokovaní nielen s bilboardovými spoločnosťami, pretože aj oni vnímajú, že súčasný stav je neúnosný. Stretla som sa s úniou architektov, s krajinnými architektmi, ktorí mi ponúkli pomoc. Čo je pre mňa veľmi potešujúce, mám podporu primátorov a starostov. Podporujú ma v tom primátor hlavného mesta Bratislava, Žiliny, Trnavy a viacerí ďalší.
Kedy by taký zákon alebo novela zákona mohla uzrieť svetlo sveta?
Ja by som ho chcela na jeseň pripraviť.
Čo je prioritou v parlamente pre Smer v tomto volebnom období? Podpora vládnych zákonov je jasná, asi trošku poslanci vládnej strany vždy majú problém, že zákonodarná iniciatíva by mala byť na vláde a od nich sa očakáva, že by tie zákony vlády mali automaticky podporovať. Niekedy sa môže zdať, že to potom upiera slobodu mandátu.
Tak to vyzerá navonok. Keďže máme prijaté programové vyhlásenie vlády, tak aj poslanecké návrhy by mali ísť v tých intenciách. Ale diskusia v rámci vedenia strany alebo poslaneckého klubu je, takže ono to tak vyzerá navonok, že poslanci vládnej koalície nemajú možnosť diskutovať, ale u nás sa vždy viedla diskusia. U nás vždy platilo, že keď poslanci majú so zákonom problém, povedali čo mu vytýkali a po diskusii s príslušným ministrom sa dosiahla zmena cez pozmeňujúce návrhy.
Ženy vo všeobecnosti majú rady ako šport hokej. Vy však inklinujete k futbalu.
Áno.
Ten veľmi ženy nenadchýna. Ako je to možné?
Otec bol futbalista. Nie že by som chodila na jeho zápasy, ale u nás v rodine bol stále témou futbal. Už ako dieťa som chodila na všetky futbalové zápasy s mojim rodičmi a tým pádom mám veľmi blízky vzťah k futbalu. Som lokálpatriot a som veľký fanúšik Spartaka Trnava. Spartak Trnava má najlepších fanúšikov. Atmosféra na futbale, na zápasoch je neskutočná. Mne sa futbal ako hra veľmi páči.
Niektoré ženy hrávajú futbal. Vy ste ho nehrali nikdy?
Nie, ja som nikdy nehrala. Ako dieťa, to áno, ale nikdy som profesionálne nehrala futbal. Keď však máme smerácke futbaly, tak robím slávnostný výkop na boso. Ja som hrávala basketbal ako žiačka a dorastenka za Slaviu Trnava.
Myslíte si, že financovanie športu je u nás adekvátne?
Nie je to jednoduché. Šport je oblasť, ktorá či si chceme uvedomiť alebo nie, Slovensko reprezentuje. Úspechy mnohých športovcov prezentujú Slovensko. Potom celý svet, či Európa vie, že víťaz je z malého Slovenska. Preto si myslím, že by mala byť väčšia podpora športu. Verím, že sa nám to nejakým spôsobom podarí. Všetko je o financiách a tých teraz nie je dosť. Vážim si všetkých rodičov, ktorí vynakladajú nielen úsilie pre svoje deti, ktoré sa chcú venovať nejakému športu. To nie je len čas, ale hlavne je to dnes o peniazoch. Musíme klásť väčší dôraz na to, aby sme si vychovávali mladých ľudí, aby mladí ľudia viac inklinovali k športu, aby sme mali životaschopných mladých ľudí a vytvárali im priestor. Práve preto by mnohé spoločnosti, ktoré dávajú veľa finančných prostriedkov na mnohé charitatívne projekty mohli ešte viac podporovať šport. To by bolo veľmi dôležité, pretože je to určitá forma charity pre mnohých mladých ľudí, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov a sú to talenty, ktorí by sa chceli venovať športu.