Kolonizácia už nebude len slovom známym z učebníc dejepisu. Nasa v tomto období testuje, či by astronauti mohli byť vyslaný do vesmíru s víziou dlhodobého pobytu. „Jednosmerné letenky“ na Mars či na jeden z jeho mesiacov by sa mohli začať predávať už o dve desaťročia.
Povrchové podmienky, relatívna blízkosť planéty a ľahká dostupnosť vody robia z Marsu planétu s najvyššími šancami na osídlenie v slnečnej sústave, pravdaže okrem Zeme. Multibiliónový projekt s názvom Hundred Year Starship vedie výskumné stredisko v Kalifornii. Na podobnú misiu je však potrebných vyše 8 biliónov Eur. Plán už okrem Nasa podporil značnou sumou aj Pentagon. Pete Worden, riaditeľ Ames, dúfa, že sa mu podarí pritiahnuť pozornosť svetových miriardárov. „Dúfame, že sa nám podarí zapojiť svetových magnátov, aby sme mohli založiť nadáciu Hundred Year Starship. Vesmírny program sa teraz zameriava hlavne na osídľovanie iných svetov. Pred dvadsiatimi rokmi sa o tom mohlo len šepkať v tmavých baroch a očakávať vyhadzov. V priebehu prvých rokov od spustenia uvidíme skutočný prototyp vesmírnej rakety, ktorá bude premávať medzi dvoma planétami,“ dodal Pete Worden.
O pomoc požiadal aj spoluzakladateľa spoločnosti Google – Larryho Pagea, ktorý o projekt prejavil veľký záujem. „Larry sa ma pred niekoľkými týždňami spýtal, koľko by to stálo, keby sme chceli poslať ľudí na Mars a ja som mu povedal, že by to bolo okolo 7,2 biliónov Eur. Jeho odpoveď bola: „Vieš to znížiť na pätinu?“ Takže teraz sa dohadujeme o cene,“ vysvetlil Pete Worden.
Výskumníci potvrdili, že spomínaná ľudská misia je technologicky reálna a bola by lacnejšia, ako keby sa astronauti museli vracať naspäť na Zem. Ich nová štúdia, ktorá bola uverejnená v magazíne Journal of Cosmology, vypočítala, že náklady na zaistenie bezpečného návratu posádky by pokryli väčšinu rozpočtu podobnej misie. Experti odhadujú, že vyslanie 20 osadníkov na Mars by stálo rovnako, ako obojsmerná cesta štyroch. Dirk Schulze-Makuch, profesor z Washington State University, a Paul Davies, fyzik a kozmológ z Arizona State University, teraz hľadajú štyroch dobrovoľníkov z radu astronautov, ktorí sa na Marse „zabývajú“ ako prví. „Skúmanie Marsu si predstavujeme ako dlhodobú misiu založenú len na báze jednosmerných ciest,“ dodali profesori. Zároveň vysvetlili, že do vesmíru najprv vyšlú dve rakety, s dvomi astronautami na každej, ktorí sa budú striedať vo výskumných službách. „Jednosmerná ľudská výprava na mesiac by mohla byť prvým krokom na ceste k trvalému osídleniu planéty.“ Druhá najmenšia planéta pomenovaná po starorímskom bohovi vojny, sa tak možno čoskoro zaplní ľuďmi.
Let na Mars s využitím Hohmannovej obežnej dráhy by trval asi 6 – 7 mesiacov. Existuje aj možnosť rýchlejšieho letu, pri ňom by sa však spotrebovalo viac paliva. Trvalým cieľom kolonizácie planéty by malo byť vytvorenie stálej ľudskej základne a postupné osídľovanie povrchu planéty. Otvorenou otázkou zostáva, či ľudstvo, pokiaľ sa osídlenie červenej planéty podarí, bude odsúdené na Marse žiť v uzavretých základniach, kde sa bude umelo udržovať atmosféra, alebo sa podarí premeniť povrch planéty na obývateľný pomocou terraformovania.
http://news.sky.com
