Strata intimity v manželstve alebo dlhodobom vzťahu je téma, ktorú rieši čoraz viac párov. Štatistiky hovoria, že až 15 percent manželstiev je intímne vyprahnutých, pričom najväčsie problémy v posteli prichádzajú s príchodom dieťaťa na svet.
Najmä pre ženy je toto obdobie fyzicky, psychicky, no aj emocionálne veľmi náročné. Celá rodina si musí zvykať na nové fungovanie, nový režim a práve žena je ten tmel, ktorý to lepí celé dokopy.
Ak sa k tomu ešte pridá neustály fyzický kontakt s dieťaťom a neprestajná pozornosť venovaná dieťaťu, nečudo, že vyčerpanie matky si vyberá svoju daň v podobe straty intimity či fyzického odcudzenia sa s partnerom.
Dotykové zahltenie
O tejto téme nám porozprávala psychologička Mgr. Katarína Tekáčová, ktorá hovorí o „dotykovom zahltení“.
Krásna, úspešná, nezávislá a stále sama. Kde robia ženy chybu pri hľadaní partnera? - ROZHOVOR
„Matky musia byť počas dňa stále „k dispozícii“ – dávajú pozornosť, náruč, utešujú, kŕmia, objímajú a večerná náruč partnera tak môže byť vnímaná ako len ďalšia požiadavka,“ hovorí psychologička.
V rozhovore sa dočítate, či sa stratená intimita dá obnoviť a ako prekonať toto obdobie s pochopením na oboch stranách tak, aby nevyústilo do manželskej krízy.
Dá sa intimita vo vzťahu obnoviť? Alebo ak raz vyhasne, je to koniec?
Myslím si, že jednoznačne je šanca na obnovu stratenej intimity. Tak ako celý vzťah, aj intimita vo vzťahu prechádza rôznymi fázami rastu, oslabenia aj obnovy. Oslabenie alebo strata intimity, môže byť pre partnerov niekedy len momentom, kedy si vzťah vyžaduje vedomú starostlivosť a nové investície energie.
Najskôr láska ako z telenovely, následne peklo na zemi. Ako rozpoznať takzvaný love bombing?
Môže sa stať, že sa partneri zaseknú v automatických vzorcoch správania. Reagujú zo strachu, z vyčerpanosti a strácajú kontakt s tým, čo je pre nich skutočne hodnotné. Odcudzenie nemusí znamenať, že partneri už si nemajú čo odovzdávať, ale môže to byť dôsledok nespracovaných emócií, nedostatku zdieľania zraniteľnosti alebo napríklad aj po príchode detí, presun všetkej energie na deti bez vedomého pestovania vzťahu.
Ako strata intimity ovplyvňuje psychiku partnerov?
Tu by som skôr hľadala odpoveď na otázku, čo je príčinou straty intimity v tom konkrétnom vzťahu. Intimita je totiž vo vzťahu prirodzená a potrebná a jej strata môže byť symptómom nejakého problému, ktorý vo vzťahu vznikol. Je dobré si to všimnúť, uvedomiť a komunikačne túto tému v partnerstve otvoriť. Je jeden, ktorému to vadí a druhý z partnerov je ten, ktorý si to nemusí ani všimnúť alebo mu to aktuálne vyhovuje.
Séria Narcizmus: Ako manipulátor pomaly vymaže tvoju identitu. „Zrazu som nevedel, kto som," hovorí Peter
Komunikácia je vo vzťahu nesmierne dôležitá a v otázke intimity rovnako. Práve strach z odmietnutia a pocitu zraniteľnosti veľakrát partnerom bráni, aby túto tému vôbec začínali, ak už získali nejakú skúsenosť z predošlých vzťahov alebo opakované odmietnutia od aktuálneho partnera. Môže to narúšať dôveru vo vzťahu a vytvárať neistotu.
Autenticita a spontánnosť sa vytráca a môže prísť rigidita (strnulosť) alebo sa jeden z partnerov stiahne a uzatvorí. Tým sa môže vzťah stávať krehkejším a otvorenejším na nové podnety. Myslím si, že ak sa páry do takéhoto stavu dostanú, nie je vôbec hanba vyhľadať pomoc v odbornom poradenstve, ktoré im vie pomôcť.
Intimita sa z mnohých vzťahov vytratí práve po narodení dieťaťa. Prečo to tak je?
Áno, ide o prirodzenú a zároveň náročnú fázu vzťahu. Ako prvé sú to hormonálne zmeny u matky, kde ak to zjednodušene povieme, sa telo aj nervová sústava matky prioritne nastaví na starostlivosť o dieťa. Partner tu aktuálne ide do úzadia. Ale nielen to.
Pôrod dieťaťa je pre každú matku extrémne náročný nielen z fyzického hľadiska, ale mnohokrát aj z emočného. Bohužiaľ je stále dosť žien, ktoré si nesú traumu z pôrodu. Avšak starostlivosť o dieťa v tom momente vyhrá a potreba spracovania traumy ide do úzadia. Ak sa žena v tomto smere cíti nepochopená, môže sa uzatvoriť do seba. A to môže mať vplyv aj na intimitu vo vzťahu.
Prečo si stále vyberáme nesprávnych partnerov? Tento vzorec vieme zmeniť, tvrdí vzťahový kouč- ROZHOVOR
Ďalej je to kompletná zmena harmonogramu a fungovania. Narodením dieťaťa sa rodí aj nová jedinečná rodina, takže hľadať si svoje miesto v podstate musia všetci členovia. Každý si nesieme nejaké svoje vzorce správania. Ak do toho vstupujú ešte aj nedostatok spánku, nepredvídateľnosť, časová tieseň, psychicky náročné situácie a strachy o dieťa, je to v konečnom dôsledku niekedy zo začiatku len snaha prežiť a hľadať si to svoje, čo nám funguje a pomáha.
Muži sa môžu cítiť intímne odstrčení pri vzniku partnerkinej novej identity matky a aj bezmocní pri hľadaní tej svojej identity otca. To v nich samozrejme vytvára ďalší stres a neistotu. Čo podľa mňa v tejto situácii partnerom môže pomôcť je obyčajné všímanie a zdieľanie svojich vlastných pocitov a vnímanie zmien. Niekedy na konci náročného dňa nám postačí aspoň vnútorné pochopenie seba aj partnera. Môže to pomôcť znížiť ten vnútorný tlak, ktorý na seba kladieme.
Dá sa žiť v partnerstve dlhodobo bez fyzickej blízkosti?
Áno, myslím si, že dá sa tak žiť aj dlhodobo, ale len vtedy, ak sú naozaj obaja partneri vedome rozhodnutí a spokojní s tým, ako to je. Ak tam vzniká rozdiel v napĺňaní potrieb, považujem to rozhodne za výzvu vo vzťahu. V prvom rade je dôležité si to všimnúť a vedieť sa o tom spoločne porozprávať, bez výčitiek a kritizovania. Partner túžiaci po blízkosti sa môže cítiť odmietnutý, neatraktívny a aj osamelý. Niektorým to samozrejme môže narúšať aj ich sebahodnotu.
Len milovať vo vzťahu nestačí. Terapeut radí, ako mať fungujúci vzťah
Na druhej strane, partner vyhýbajúci sa intimite, ak tam predtým bola a nastala zmena bez nejakých zjavných príčin, môže zažívať fyzické alebo aj psychické preťaženie, môže mu práve vo vzťahu chýbať iná potreba, ktorá je pre neho tým jazykom lásky a práve odmietanie blízkosti používa nevedome ako obranný mechanizmus.
Dôvodov a kombinácií môže byť veľa, a preto ak medzi partnermi ostáva emocionálne spojenie, rešpekt a vôľa hľadať riešenia, je úplne v poriadku a priam žiadúce požiadať o pomoc odborníka na partnerské vzťahy.
Mnohé ženy s malými deťmi hovoria, že večer už „nedokážu zniesť ďalší dotyk“. Ako sa dá vysvetliť tento stav?
Je to téma, o ktorej sa veľmi málo hovorí. Asi aj preto, že ženy, obvykle matky malých detí, sa za to hanbia a majú problém sa s tým niekomu zveriť. Ja som na mojich konzultáciách mala viacero žien, ktoré sa mi s týmito pocitmi zdôverili. Bolo vidno, že ich to trápi, obviňujú sa a nevedia si proste pomôcť.
Mohli by sme to nazvať ako dotyková zahltenosť. Tak, ako dokážeme byť zahltení myšlienkami alebo emóciami, rovnako dokážeme byť zahltení aj dotykmi. Matky musia byť počas dňa stále „k dispozícii“ – dávajú pozornosť, náruč, utešujú, kŕmia, objímajú a večerná náruč partnera tak môže byť vnímaná ako len ďalšia požiadavka. Napriek tomu, že účel dotykov je láska a potreba blízkosti, či už zo strany dieťaťa alebo partnera.
Ako s týmto prežívaním bojujú ženy, ktoré zároveň cítia vinu, že svojho partnera odmietajú?
Práve preto sa môžu ženy cítiť ako nedostatočné, málo citlivé a že zlyhávajú ako matky aj ako partnerky. Veľakrát je tam aj frustrácia z nepochopenia zo strany partnera. Pritom ak sa takéto niečo stane, nemusí to byť rozhodne problém vzťahu a intimity, ale signál, že žena dlhodobo prekračuje svoje hranice a jej telo sa už bráni.
Rovnako to môže byť znak prichádzajúceho alebo už existujúceho vyhorenia. Keď sa v rodine vytvorí priestor pre vzájomné porozumenie a rešpektovanie potrieb, intimita sa môže prirodzenie prinavrátiť. Niekedy môže stačiť pochopenie a odbremenenie matky od niektorých povinností.
Ako rozlíšiť, čo je únava a čo už začínajúci partnerský problém?
Ak sa musíme pýtať sami seba takúto otázku, môže to znamenať, že dlhodobo nevnímame sami seba, čo cítime, čo potrebujeme a ideme len na nejaký náš automat. V prvom rade je dôležité vedome vnímať to, ako sa v rôznych situáciách cítim, či dlhodobo hovorím áno tam, kde cítim, že chcem povedať nie a následne hovorím nie tam, kde chcem hovoriť áno.
Skúste si zodpovedať tieto otázky jedenkrát týždenne vo vzťahu k práci, rodine, partnerovi atď. Je to krásne cvičenie, ktoré som počula od Gábora Maté. Môžeme sa tak dozvedieť celkom zaujímavé informácie o sebe, odkiaľ pramení naša únava a či má súvis s naším partnerským vzťahom. Je to spôsob zapracovania jednoduchej všímavosti do nášho života, ktorá nám môže pomôcť žiť spokojnejší a vedomejší, nielen partnerský život.
Ako túto situáciu lepšie vysvetliť svojmu partnerovi, aby si to nebral osobne alebo ako odmietnutie?
Môže to byť ťažké, hlavne ak je žena v tom rozpoložení zahltenosti a jej reakcia je impulzívna. Myslím si, že ak si to ženy na sebe všimnú, že sa to deje, je dôležité sa o tom porozprávať, keď to práve ako sa povie „nehorí“.
Takže načať túto tému s partnerom, keď sme obaja v pohode a je priestor na rozhovor. Bez obviňovania a kritizovania, hovoriť primárne o svojich pocitoch a potrebách a o tom, čo by jej ako matke a partnerke pomohlo. Začať kľudne aj niečím malým a aktuálne reálne splniteľným. Dáva tak partnerovi loptičku zodpovednosti a je na ňom, ako sa k tomu postaví.
Naopak, ak by začala kritikou a obviňovaním, nemuselo by to dopadnúť podľa predstáv a ani konštruktívne. Akceptovanie a pochopenie aj partnerových pocitov rozhodne môže pomôcť znížiť v rozhovore akékoľvek napätie a obavy.
Aké chyby robia páry najčastejšie, keď sa snažia obnoviť intimitu, ale nejde to?
Obnovenie intimity si vyžaduje už našu vedomú prítomnosť. Na začiatok by som povedala, že je dobré prijať a akceptovať, že vzťah sa mení. Nemyslím si, že je zdravé hľadať cestu späť a posilňovať myšlienky minulosti: „Kedysi sme boli takí zaľúbení a vášniví, a teraz?“.
Vytváranie novej formy intimity, ktorá odráža to, kým sme teraz. Zapájanie našej otvorenosti, zvedavosti a ochoty ukázať našu zraniteľnosť nám pomôže nielen v smere k nášmu partnerovi, ale aj v spoznávaní samého seba. Pretože ak je človek vyčerpaný alebo nespokojný, a snaží sa to len neustále niečím prekrývať a nedokáže sa s tým zdôveriť partnerovi, nedokáže byť spokojný ani sám so sebou. Vtedy len ťažko môžeme ponúknuť našu energiu tomu druhému.
Má zmysel „plánovať sex“ alebo to len zvyšuje tlak?
Myslím si, že toto je veľmi individuálne, ale môj názor je, že to môže byť súčasťou partnerstva, ako jeden z nástrojov experimentovania, skúšania, ak s tým obaja súhlasia. Avšak nie jediným riešením ako napraviť intimitu. Tu by som opäť vyzdvihla možnosť pomoci odborníkov na partnerstvo alebo sexuológa.
Ako si môžu partneri znovu vybudovať blízkosť, aj keď to fyzicky nejde hneď?
Nič nejde hneď. Budovanie znamená aktívna a vedomá účasť oboch z partnerov. Každý z nich by pritom mal pracovať v prvom rade sám na sebe. Je to prejav rešpektu voči sebe aj druhému. A čo je dôležité, nemať očakávania rýchleho posunu alebo ocenenia. Niekedy tam vstupujú vtieravé očakávania, že som už toľko pre ten vzťah spravil/a a žiadne ocenenie ani pochvala.
Ak tieto pocity máme, treba ich vysloviť a komunikovať, aby sme ich nezakrývali za nejaké naše správanie riadené našim egom, ktoré bude samozrejme nesprávne pochopené. Ak je ten vzťah krehkejší, chce to čas a otvorenosť. Pritom nikdy nemáme istotu, či to naozaj bude stačiť, aj to je život.
Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa v tejto téme našli, ale cítia sa frustrované a nepochopené?
Na začiatok, dovoliť si cítiť ten pocit zahltenosti. Žena vtedy nie je ani pokazená ani nevďačná. Cíti sa tak, pretože si nedopriala vnímať samú seba, nedopriala si súcit so sebou, ktorý je v jej živote tak veľmi potrebný.
Ďalej si uvedomiť, že má nárok na svoj priestor a tieto pocity vznikajú ako volanie po naplnení jej potrieb a nie ako jej zlyhanie. Pomáhajú nastaviť smer, ak si ich všímame včas.
A hlavne, nie sú v tom samé, mnohé ženy prechádzajú podobnou skúsenosťou. Ak o tom začneme viac hovoriť, možno zistíme, že otvoríme dvere aj iným, nielen sebe. Rozhodne sa netreba báť osloviť aj odbornú pomoc.
A čo ich partnerom, ktorí nechápu, čo sa vlastne deje a prečo sa veci zmenili?
Je úplne pochopiteľné, že sa môžu partneri cítiť neisto a odmietnuto. Avšak to, čo sa v takýchto situáciách zmenilo nie je láska, ale jej kapacita. Skrátka už ide dlho na dlh a nepríjemné pocity z dotykov sú znakom toho, že potrebuje pomoc a podporu.
Blízkosť partnera je v tomto bode dôležitá, len ju možno skúsiť prejaviť inak. Taká moja rada pre partnerov je, nebrať si to osobne, vnímať rozpoloženie partnerky, dať jej svoj čas na ticho, kúpeľ a potom začať s uvoľňujúcou masážou nôh. Môže pomôcť v uvoľňovaní nervového systému partnerky.
