Čínsky podnikateľ, ktorému v mladosti cudzia žena poskytla nocľah, jedlo a peniaze na cestovný lístok za novým začiatkom, sa po rokoch vrátil, aby sa odvďačil za jej dobrosrdečnosť šekom na milión jüanov.
„Obyčajná“ ľudskosť
Keď mal Číňan He Rongfeng 17 rokov, vybral sa s priateľmi do mesta Tchaj-čou v provincii Če-ťiang na brehu Východočínskeho mora, aby si tu našiel prácu a mohol finančne pomôcť svojej chudobnej rodine. Vidina lepšieho života sa však čoskoro vyparila a mladík skončil na ulici bez práce a bez majetku. „S dvomi priateľmi sme odišli do Tchaj-čou hľadať prácu, ale nepodarilo sa nám nič zohnať. Skončili sme na ulici – bez peňazí, hladní a dokonca aj bez topánok. Boli sme na dne a nevideli sme z tejto situácie žiadne východisko, keď sa zrazu zjavila mladá žena,“ spomína Rongfeng.
Dai Xingfen, mladá Číňanka, ktorá s manželom prevádzkovala malý obchodík s rezancami, zobrala priateľov do svojho skromného jednoizbového bytu, kde im ponúkla jedlo a nocľah. Následne obvolala niekoľkých priateľov a chlapcom našla prácu v neďalekom meste. Pred tým, ako sa s nimi rozlúčila, im ešte kúpila lístky na vlak a dala im jednu dobrú radu.
„Povedala, že je v poriadku nemať veľa peňazí, ale že by sme sa vždy mali snažiť byť dobrými ľuďmi. Nikdy som na to nezabudol,“ spomína dnes už 38-ročný podnikateľ, ktorý usilovne pracoval v odvetví výroby a distribúcie nábytku.
Nesplatná vďačnosť
Po rokoch usilovnej práce sa Rongfeng vypracoval na predsedu spoločnosti Shenyang Jiujiu v meste Šen-jang, ktorá sa zaoberá obchodom a vývozom. Ženatý muž sa na svoje postavenie a finančný príjem sťažovať nemôže, na skromnú Číňanku však nikdy nezabudol.
Po vyše 20 rokoch sa ju pokúsil nájsť, aby sa jej poďakoval za jej štedrosť a pomoc. Najprv ju vypátral telefonicky, následne sa za ňou osobne vybral do mesta Tchaj-čou, kde sa ešte stále venuje svojmu obchodu s rezancami. „Keby mi Dai v ten deň pred 21 rokmi nepomohla, nebol by som dnes tam, kde som,“ povedal podnikateľ, ktorý žene doniesol šek na milión jüanov ako prejav vďačnosti.
Ženu návrat podnikateľa, ktorého naposledy videla ako tínedžera, dojal k slzám, peňažný dar však odmietla – a to hneď dvakrát. „Nemôžem si zobrať tie peniaze. Nepomohla som mu kvôli nim,“ uviedla 45-ročná žena. „Veľmi ma potešilo a prekvapilo, že si na mňa ešte pamätá, ale nemôžem si zobrať tie peniaze, to nebol môj zámer,“ dodala.
Podnikateľ zostal s altruistkou v kontakte a pri poslednej návšteve začiatkom októbra jej odovzdal aspoň obrovskú plaketu s nápisom „Vďačnosť s váhou celej hory“, ktorú žena s radosťou prijala.
www.odditycentral.com, www.enews163.com
