Koaličné návrhy smerujúce k zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane či zmeny navrhované v sociálnych službách môžu viesť až k paralyzácii výkonu samosprávnych funkcií v niektorých samosprávach.
Konštatuje to Združenie miest a obcí (ZMOS), podľa ktorého štát prudkým zvyšovaním povinných výdavkov a pripravovanou legislatívou mestám a obciam navýši ich povinné bežné výdavky v nasledujúcich troch rokoch o viac ako 300 miliónov eur.
Zhoršenie rozpočtového hospodárenia miest
Rada ZMOS preto vyzýva poslancov, aby v septembri v druhom parlamentnom čítaní spomínané návrhy, ktoré majú jednak znížiť príjmy samospráv a na druhej strane tlačiť na rast ich výdavkov, nepodporili.
Trnava vystupuje zo Združenia miest a obcí Slovenska, primátor Bročka vysvetlil dôvod
„Rada ZMOS týmto deklaruje, že mestá a obce v prípade prijatia návrhov zmien nebudú schopné naplniť vlastné priority a rozpočtové ciele a zhoršenie ich rozpočtového hospodárenia bude mať výrazný negatívny dopad na hospodárenie celého okruhu verejných financií,“ uvádza sa vo vyhlásení združenia s tým, že práve konsolidácia rozpočtov miest a obcí v predchádzajúcich rokoch výrazne prispela k celkovej konsolidácii verejných zdrojov, ako aj k plneniu úloh Slovenska v oblasti deficitu verejnej správy a znižovaniu percenta verejného dlhu v pomere k HDP.
Most-Híd argumentuje zvyšovaním príjmov
Parlament pritom v prvom čítaní schválil návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne koaličnej strany Most-Híd, ktorým sa má zvýšiť nezdaniteľná časť základu dane. Navrhovaná zmena by na jednej strane znamenala vyššie čisté príjmy zamestnancov a živnostníkov, na druhej strane by však podľa ZMOS-u znížila príjmy miest a obcí o 110 až 115 mil. eur ročne.
Predstavitelia strany Most-Híd však argumentujú, že napriek dopadu na rozpočty samospráv by aj po prijatí tejto zmeny mali ich príjmy v budúcom roku stúpnuť. Samosprávam taktiež pripomínajú predchádzajúce opatrenia, ktorými ich príjmy nepriamo zvyšovali, ako napríklad povinné príplatky za prácu v noci a cez víkendy. Celý výnos daní z príjmov fyzických osôb totiž smeruje práve do rozpočtov samospráv.
Druhým kritizovaným návrhom zo strany ZMOS je novela zákona o sociálnych službách v časti povinného financovania neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb z rozpočtov miest a obcí. Neverejným poskytovateľom sa totiž podľa ZMOS-u na základe tohto návrhu nezapočíta do vzorca pre posudzovanie výšky finančného príspevku časť už zaplatenej sumy od klientov, ktorú budú musieť zaplatiť ešte raz mestá a obce.
