Viac ako tri štvrtiny z nich si myslia, že by mali pre nich existovať miernejšie opatrenia v porovnaní s tými, ktorí sa očkovať nedajú. Plynie to z výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.
Čakali na výber vakcíny
Výskum tiež ukázal, že ochota dať sa zaočkovať stagnuje. V porovnaní s marcom je na takmer rovnakej úrovni, už zaočkovaná alebo ochotná dať sa zaočkovať je takmer polovica respondentov. Deviata vlna tohto výskumu sa uskutočnila od 14. mája do 20. mája.
Viac o téme: Koronavírus COVID-19 vakcína
Takmer 58 % opýtaných, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, sa už aj zaregistrovalo do tzv. čakárne na očkovanie. Respondenti, ktorí sa do čakárne ešte nezaregistrovali, ale plánujú sa dať zaočkovať, uvádzali ako najčastejší dôvod nemožnosť vybrať si vakcínu. Odpovedala tak štvrtina z nich.
S miernejšími epidemickými opatreniami pre zaočkovaných súhlasí 46 %, proti je 35 % a vyjadriť sa nevie 18 % opýtaných. Spomedzi už zaočkovaných účastníkov výskumu súhlasí s platnosťou miernejších opatrení až takmer 79 % a z tých, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, 70 %.
Zaočkovaní chcú miernejšie opatrenia
„Napriek narastajúcemu počtu zaočkovaných a dostupnosti širšieho spektra vakcín, ochota dať sa zaočkovať stagnuje. Zdá sa, že proti ďalšiemu rastu ochoty dať sa zaočkovať je predovšetkým zlepšujúca sa epidemická situácia a s tým súvisiaci výrazný pokles obáv z ochorenia,“ uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Koronakríza zvýšila tempo rastu nezamestnanosti, bez práce je takmer 200-tisíc ľudí
V tejto súvislosti je podľa neho zaujímavým zistením, že výrazná väčšina už zaočkovaných respondentov, alebo respondentov, ktorí sa plánujú zaočkovať, by súhlasila so zavedením miernejších epidemických opatrení pre zaočkovaných v porovnaní s nezaočkovanými.
„Dá sa pritom predpokladať, že takáto selektívna platnosť miernejších epidemických opatrení by tiež mohla prispieť k vyššej ochote dať sa zaočkovať,“ dodal.
