BRATISLAVA 4. apríla (WEBNOVINY) – Zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách sa pohybuje od nízkeho až po prevažujúce zastúpenie. Dlhodobo nízke je zastúpenie žien v politike, pozitívnym príkladom je ich zastúpenie v súdnictve a europarlamente. Konštatuje to Štvrtá správa Slovenskej republiky o implementácii Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorú v stredu schválila vláda. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák ju musí predložiť Výboru OSN pre ľudské práva do 30. apríla.
Podiel žien v Národnej rade SR sa dlhodobo pohybuje na hranici 15 až 20 percent. Správa uvádza, že za kritickú minimálnu hranicu pre reálnu schopnosť ovplyvňovať rozhodovanie sa považuje tretinové zastúpenie. Aby v parlamente bolo takéto zastúpenie, počet slovenských poslankýň by musel byť dvojnásobný.
Zároveň správa potvrdzuje, že kvóty, ktoré by legislatívne nariadili vyšší počet žien na kandidačných listinách, majú medzi slovenskými politickými stranami len veľmi nízku podporu. Žiadna žena nie je členkou súčasnej slovenskej vlády.
Do novembra 2014 bola jedinou ženou vo vláde ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Žiadna žena nepôsobí ani na jednej z troch najvyšších ústavných funkcií, čiže na poste prezidenta, predsedu NR SR ani predsedu vlády. Zatiaľ jedinou ženou na jednej z týchto pozícií bola premiérka Iveta Radičová (2010 – 2012). Erika Jurinová a Jana Laššáková sú podpredsedníčkami NR SR.
Väčšinové zastúpenie majú ženy v súdnictve
Ani jedna žena nie je na čele samosprávneho kraja, podiel žien medzi zvolenými poslancami vyšších územných celkov sa podľa správy „dlhodobo pohybuje na nízkej úrovni.“ Na čelo radnice krajského mesta sa v posledných komunálnych voľbách v novembri 2014 prvýkrát dostala žena. Primátorkou Prešova je Andrea Turčanová.
Podľa správy je zastúpenie žien adekvátne v Európskom parlamente. Z 13 poslancov sú štyri ženy, čo predstavuje viac ako 30-percentné zastúpenie. Do europarlamentu sa v minuloročných májových voľbách dostali Monika Flašíková Beňová, Monika Smolková, Anna Záborská a Jana Žitňanská. V predchádzajúcom volebnom období bolo toto zastúpenie ešte vyššie.
Najvýraznejšie zastúpenie majú ženy v súdnictve. Sudkyne tvoria 63 percent zo všetkých sudcov, uvádza správa. Vrcholové pozície v súdnictve takisto zastávajú ženy. Tie sú na čele Ústavného súdu SR (Ivetta Macejková), Najvyššieho súdu SR (Daniela Švecová) a tiež Súdnej rady SR (Jana Bajánková).
K 20. januáru boli podľa správy ženy predsedníčkami dvoch krajských súdov a 25 okresných súdov. Na Najvyššom súde SR ženy tvoria 52 percent sudcov, na krajských súdoch 62,9 percenta a na okresných 66,1 percenta.
Čím vyššie vzdelanie, tým menej pedagogičiek
Správa tiež konštatuje, že zastúpenie žien v ekonomických rozhodovacích pozíciách patrí k „dlhodobo najvyšším v rámci EÚ“. Podľa analýzy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o zastúpení žien v rozhodovacích pozíciách v spoločnostiach kótovaných na slovenskej burze (86 spoločností) tvoria ženy v dozorných radách 28,62 percenta zo všetkých členov.
V pozíciách predsedníčok dozorných rád zo známeho počtu tvoria ženy 23,08 percenta, čiže deväť z 39 predsedov sú ženy. Správa však upozorňuje, že nie všetky firmy uvádzajú túto pozíciu.
Vzdelávací systém je ekonomickým odvetvím trhu práce, ktorý sa vyznačuje na jednej strane výraznou prevahou žien, ale taktiež hierarchickou štruktúrou – čím vyšší stupeň vzdelávania, tým nižší podiel pedagogičiek. Na čele univerzít a vysokých škôl je podľa správy 14,3 percenta žien.
Zvýšenie zastúpenia žien v rozhodovacích pozíciách je aj jedným z cieľov Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019. Stratégiu aj plán vláda schválila v novembri 2014. Dočasné vyrovnávacie opatrenia na odstránenie znevýhodnenia z dôvodu pohlavia umožňuje aj novela antidiskriminačného zákona z apríla 2013.
Táto legislatívna úprava vytvorila základné podmienky pre prijatie účinných opatrení mierených aj na zvýšenie zastúpenia žien v rozhodovacích pozíciách. Inštitút dočasných vyrovnávacích opatrení je upravený tak, aby komplexne pokrýval oblasti prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu.
