BRATISLAVA 24. februára (WEBNOVINY) – Garancie za pôžičky problémovým krajinám z Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), teda tzv. eurovalu, čistý dlh Slovenska nezvýšia. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva financií Martin Jaroš, rozhodnutím Eurostatu z konca januára síce musia krajiny podieľajúce sa na eurovale zvýšiť svoj maastrichtský, teda hrubý dlh, o podiel na pôžičke eurovalu na finančných trhoch, avšak zároveň vytvoria pohľadávky voči krajine, ktorá zo stabilizačného mechanizmu pôžičku získa. „Čistý dlh každej členskej krajiny tak bude rovný nule,“ dodáva Jaroš.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka je započítavanie garancií za pôžičky eurovalu do hrubého verejného dlhu logické. „Aj keď na záruku pre euroval si zatiaľ nemusíme požičať, Slovenská republika riskuje stratu a preto je logické, že verejný dlh tento záväzok obsahuje,“ uviedol pre agentúru SITA Mušák. Ako dodal, podobne sú vo verejnom dlhu započítané aj záruky za úvery niektorých firiem z minulosti.
Eurostat tak bude zverejňovať za členské krajiny eurozóny po novom údaje o verejnom dlhu dva. Dvakrát za rok v čase notifikácií zverejní jednak celkový maastrichtský dlh jednotlivých členských krajín a jednak aj dlh bez započítania transakcií eurovalu. Tieto transakcie by tak zatiaľ nemali mať vôbec žiaden vplyv na schodok verejných financií. Ten by nastúpil, až by problémové krajiny pôžičky z eurovalu neboli schopné splácať. „Ak by prišlo k tomu, že nejaká krajina nebude dlh voči EFSF splácať, dôjde k uplatneniu záruk. Slovensko si bude musieť požičať a zároveň to jednorazovo zvýši deficit verejných financií,“ dodáva Mušák.
Členské štáty eurozóny garantujú fondu záväzky v sume do 440 mld. eur, ktoré sú rozdelené medzi jednotlivé krajiny podľa ich kapitálového podielu v Európskej centrálnej banke (ECB). Ako koncom januára uviedol Eurostat, všetky príjmy ako úroky, marže a servisné poplatky plynúce z toho, že fond poskytne problémovej krajine úver, poputujú na národné účty garantujúcich krajín. Podiel takýchto príjmov tak bude mať naopak pozitívny dopad na vládne prebytky alebo deficity členských štátov.
Európsky fond finančnej stability vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o súčasť systému záruk jednotlivých členských štátov eurozóny v celkovej sume 440 mld. eur. Ďalšie prostriedky poskytne Európska komisia a Medzinárodný menový fond. O pôžičku fondu v sume 85 mld. eur zatiaľ požiadalo Írsko. Vzhľadom na snahu udržať najvyšší rating fondu však suma, ktorú môže fakticky požičať krajinám v problémoch dosahuje zhruba 250 mld. eur. Na pokraj svojich kapacít by sa mechanizmus dostal v prípade, ak by o pomoc požiadali ďalšie problémové štáty eurozóny ako Portugalsko a Španielsko.