BERLÍN 25. januára (WEBNOVINY) – Dva tímy bádateľov dospeli k rovnakému názoru, že politickí lídri bývalého tzv. západného Nemecka – Spolkovej republiky Nemecko – ticho tolerovali doping ako nutné zlo v snahe o úspech športovcov na olympijských hrách v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
Výskum viedli Humboldtova univerzita v Berlíne a Univerzita v Münsteri. Využívanie podporných látok však malo v západnej polovici politicky rozdeleného Nemecka predsa len inú povahu ako vo východnej Nemeckej demokratickej republike (NDR), kde sa vyvinulo na systematickú a riadenú súčasť prípravy.
„Doping nevykonával štát samotný. Zistili sme však, že ľudia z ministerstva vnútra, ktoré malo na starosti aj šport, boli prítomní pri kľúčových stretnutiach týkajúcich sa užívania anabolických steroidov,“ uviedol profesor Humboldtovej univerzity Giselher Spitze a pokračoval: „Samozrejme, že neboli idioti. Hovoríme o špecialistoch z ministerstva. Myslíme si, že štátni úradníci si boli vedomí toho, čo sa deje.“
Štúdie dokazujú, že hoci štát nenútil športovcov k dopingu ako v NDR, nebránil sa využívaniu výsledkov práce Federálneho inštitútu športovej vedy, ktorý založili v roku 1970. Ten skúmal vplyv anabolických steroidov a po ich zákaze v 80. rokoch sa sústredil na testosterón.
„Pohľad do spisov a výpovede svedkov prezrádzajú zámer využívať steroidy v športe,“ konštatoval Spitze. Poukázal však na fakt, že zatiaľ čo v NDR v čase „najväčšej slávy“ dopovali prakticky všetci športovci, v SRN nikdy nemal doping takýto absolútny rozmer.
Najviac sa k nemu priblížili vzpierači a atléti v silových disciplínach. „Zistili sme, že už od 50. rokov existoval vo vnútri reprezentačných tímov skrytý odpor čistých športovcov proti dopujúcim,“ dodal Spitze.
