Slováci a Slovenky sa každoročne zlepšujú v triedení. Potvrdzuje to aj aktuálny prieskum organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI – PAK.
Zatiaľ čo v roku 2020 deklarovalo 87 % ľudí, že odpad pravidelne triedi, dnes je to už 92 %. Takmer polovica (46 %) ľudí sa popri triedení zaujíma aj o to, či alebo ako sa dá odpad po vytriedení recyklovať. Odpad triedia prevažne ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
Z výsledkov ďalej vyplynulo, že obyvatelia Slovenska triedia hlavne plasty. Až 79 % respondentov deklarovalo, že ich vždy vytriedi. Súvisí to aj s tým, že práve plasty tvoria v domácnostiach na množstvo odpadu najväčšiu odpadovú položku. Dobre sme na tom aj s ďalšími komoditami – sklom (72 %) a papierom (69 %). Horšie je to však s bioodpadom, ktorý 16 % ľudí stále netriedi, a to aj napriek tomu, že v roku 2021 sa zaviedlo jeho povinné triedenie. Na druhej strane je to spôsobené aj tým, že v dvoch najväčších slovenských mestách – v Bratislave a Košiciach bude platiť povinné triedenie kuchynského bioodpadu až od budúceho roku.
Na šatstvo a textil dnes ešte nie je zavedené povinné triedenia, malo by sa tak stať až v roku 2024, ale už dnes dve pätiny (39 %) ľudí deklarujú, že textilný odpad triedia vždy. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vhadzovanie starého šatstva do zberných kontajnerov, ktoré zabezpečujú súkromné spoločnosti, a ktoré sú určené práve na textilný odpad.
Niektoré plasty triedime lepšie, iné horšie
Napriek tomu, že štyri pätiny ľudí (79 %) deklarujú, že plasty triedia vždy, neznamená to, že triedia všetky druhy plastových obalov, ktoré im v domácnosti vzniknú. Niektoré plastové odpady triedia lepšie, iné zase horšie. Z plastového odpadu najviac ľudí (84 %) triedi nezálohované nápojové obaly, ako napríklad obaly z mlieka či sirupov. Takmer tri štvrtiny (71 %) ľudí triedia aj obaly z čistiacich prostriedkov a pracích práškov, dve tretiny mikroténové vrecká a igelitové tašky (65 %) a obaly z kozmetiky – vlasovej, telovej alebo pleťovej (64 %).
„Prieskum nám ukázal, že aj v rámci jednej komodity triedime niektoré druhy odpadu lepšie a iné zase horšie. V tomto vidíme priestor na zlepšenie. Pomohla by tomu väčšia edukácia v oblasti triedenia, v rámci ktorej by sme sa mali zamerať najmä na tie obaly, ktoré sú pre ľudí problematické,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie z OZV ENVI – PAK.
Viac ako polovica ľudí (53 %) stále vhadzuje do triedeného zberu aj PET fľaše z nápojov. Môže to byť hneď z viacerých dôvodov: buď sú to plastové fľaše, ktoré zatiaľ nespadajú do zálohového systému, nakoľko sa až do 30.6. dopredávajú staré zásoby alebo na skladovanie PET fliaš nemajú domácnosti vytvorený priestor a tak je jednoduchšie vhodiť tieto fľaše do žltého kontajnera. „Teraz je ešte skoro hodnotiť, koľko ľudí zareagovalo na zavedenie zálohového systému a začalo fľaše vracať do zálohomatov. Viac budeme vedieť po skončení prechodného obdobia – od 1. júla, kedy budú na trhu dostupné už len zálohované nápojové obaly,“ dodáva Katarína Kretter.
Najviac odpadu máme z plastu
Nielen samotná výroba, ale aj tempo spotreby plastov je neudržateľné. Vidíme to aj v domácnostiach, kde si až dve pätiny (40 %) ľudí uvedomujú, že na množstvo domáceho odpadov tvoria najväčšiu odpadovú položku práve plasty.
Zmesový komunálny odpad, teda taký odpad, ktorý ľudia nevedia, alebo sa nedá vytriediť a končí v čiernych kontajneroch, dominuje u viac ako štvrtiny (28 %) opýtaných. Bioodpad je najčastejším odpadom pre 11 % ľudí.
Chýba nám návyk triediť odpad?
Aj napriek tomu, že väčšina ľudí odpad triedi, stále tu máme časť ľudí, ktorá odpad netriedi. Podľa väčšiny (63 %) respondentov netriedia títo ľudia odpad, pretože im chýba návyk ho triediť. Takmer polovica si tiež myslí, že ľudia triedeniu neveria, nakoľko si myslia, že tento odpad nakoniec aj tak skončí zmiešaný v jednom koši s iným odpadom (47 %), alebo ľudia netriedia, nakoľko nevedia správne určiť, čo kam patrí (44 %). „Aj tieto výsledky ukazujú, aké je dôležité neustále ľuďom vysvetľovať, prečo je triedenie dôležité,“ uzatvára Kretter.
Metodológia prieskumu
Online prieskum bol realizovaný v apríli 2022 na vzorke 1000 respondentov. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18+ z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Zber dát realizovala prieskumná agentúra MNForce.
Informačný servis