Intrigy, obchodovanie, boj o prežitie, personálne prestupy. Takto vyzerajú posledné týždne na politickej scéne slovenských Maďarov. 400-tisícová menšina zatiaľ len mlčky pozoruje chaos, do ktorého sa dostali jej “akože reprezentanti”. Necelý pol rok pred voľbami môže karty zamiešať aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Diagnóza
Opísať súčasný stav komunity Maďarov na Slovensku vôbec nie je jednoduché. Hoci ju maďarské aj slovenské publikum vníma ako celistvú, nie je to celkom tak. Donedávna platilo, že Maďari volia len maďarské strany, hľadia len na svoje vlastné záujmy a to, čo sa deje na slovenskej politickej scéne, je im v zásade jedno.
Ale to už nie je pravda. Existujú totiž viaceré názorové skupiny: sú takí, ktorí veria vo všemohúcnosť národnostného princípu politiky. No je aj skupina – hoci nateraz menšia – ktorá verí, že národnostný princíp sa už prežil a záujmy Maďarov dokážu chrániť aj slovenské strany.
Ďalšia časť dodnes zastáva názor, že Maďari z princípu nemajú spolupracovať so Slovákmi a vymožiteľnosť ich práv je možná jedine v rámci autonómie. A sú aj takí, ktorí síce veria v silu spolupráce, ale majú vážne pochybnosti, či by spolupráca so Slovákmi nebola asymetrická.
Znechutenie
Dopyt po nových subjektoch, ktoré reprezentujú rôzne názorové prúdy teda existuje. Otázkou však ostáva, ktorý názorový prúd dokáže získať potrebnú podporu voličov na to, aby bol životaschopným aj samostatne.
Zatiaľ sa to javí ako utópia: rýchlo sa asimilujúca komunita nemá šancu vyprodukovať také politické subjekty, ktoré by samostatne prežili a nebodaj by sa dostali do Národnej rady. Volič si teda v poslednom desaťročí musel vyberať medzi dvoma stranami: Mostom-Híd a SMK, hoci s nimi nesúhlasili vo všetkom. Táto politická reprezentácia sa ukázala neefektívna.
S politikou “ani ryba, ani rak” a so svojím zúženým potenciálom sa nevedeli presadiť. Neschopnosť sa snažili prekryť žabomyšími šarvátkami a všetky tieto faktory nakoniec spôsobili znechutenie a apatiu voličov, ktorí sa už neunúvali k volebným urnám.
Príšerný imidž
Imidž maďarských politikov je na južnom Slovensku hrozný. Možno ešte horší než povesť slovenských politikov medzi Slovákmi. Veľa ľudí ich pokladá za biznismenov, ktorí obhajujú len vlastné záujmy, v lepšom prípade ich vnímajú ako neschopných lídrov.
Nádej, že sa ktorýkoľvek politický subjekt dokáže dostať nad potrebných päť percent, je v nedohľadne. V takejto atmosfére sa volebné stratégie nerobia ľahko. Spojiť sily aj za cenu ťažkých kompromisov či budovať vlastnú značku a riskovať, že sa žiaden maďarský politický subjekt nedostane do parlamentu?
Prieskumy neveštia nič dobré: podľa šamorínskeho inštitútu pre výskum menšín Fórum si až 88 percent ľudí želá vlastnú maďarskú politickú reprezentáciu, no podľa Focusu by spoločná kandidátka Mosta-Híd a SMK bola sympatická len polovici maďarských voličov. Navyše medzi politikmi týchto strán sú také silné osobné antipatie, že ich spojenie nie je reálnou alternatívou.
Spoločná politická reprezentácia bola v minulosti založená na osobnostiach, ktorých poznali a uznávali aj slovenskí politici: Bugár či Csáky boli ich partnermi odjakživa. Maďarskí veteráni už ale nemajú potenciál medzi maďarskými voličmi, pre svoju osobnú povesť stratili desaťtisíce voličov.
Na šnúrke Orbánových nohavíc
V Moste-Híd sa rozhodli pre pokus o poslednú spanilú jazdu, veria Bélovi Bugárovi. Na kandidátku priberú aj marginálne hnutie MKDH, o ktorom sa hovorí, že je satelitom Mosta-Híd. SMK má viacero možností, ale žiadna nie je jednoduchá. Súvisí to aj s tým, ako situáciu vyhodnocuje Budapešť.
SMK si v posledných rokoch zakladala hlavne na tom, čo si dokáže vybaviť v Budapešti. Tiekli cez ňu hospodárske stimuly v hodnote miliárd forintov pre gazdov a malých podnikateľov na juhu Slovenska, asistovalo sa aj pri rekonštrukciách a výstavbách nových škôlok v južných regiónoch.
Podľa zákulisných informácií však maďarský premiér Viktor Orbán nie je s SMK spokojný. A z historickej skúsenosti vieme, že ak Budapešť nie je s niečím spokojná, neváha vstúpiť do procesov. Podľa kuloárov si Orbán prial, aby sa maďarské sily spojili, zariadili generačnú výmenu a eliminovali Bugára. Potvrdzuje to aj vytrvalý tlak proorbánovských médií. No plán zatiaľ nevychádza.
Naozaj Orbánovský projekt?
Na scénu preto vstupuje nový subjekt, ktorý chce využiť marketingový potenciál túžby po generačnej výmene. Piata formujúca sa strana slovenských Maďarov sa volá Spolupatričnosť a tvoria ju hlavne mladí ľudia.
Mnohí z nich majú dobré prepojenia na Budapešť či sú dokonca stále členmi SMK, ktorá nijako nenamietala, že jej členovia zbierajú podpisy pre nové hnutie. Podporovateľkou či gestorkou formujúceho sa hnutia je napríklad bývalá europoslankyňa za SMK Edit Bauer či Gyula Bárdos, vedúci CSEMADOK-u a stále člen predsedníctva SMK. K
Spolupatričnosti sa hlási aj bývalý europoslanec Mosta-Híd József Nagy, ktorý nedávno vystúpil z Bugárovej strany. Ten a je známy tým, že na rozdiel od niektorých bývalých spolustraníkov má tolerantnejší postoj k Viktorovi Orbánovi. Celý projekt tak viac vyzerá ako rebrandová SMK, než nová nezávislá iniciatíva.
Potrebujú Maďari v 21. storočí vlastné politické zastúpenie?
Posledná veľká otázka znie: potrebujú vôbec Maďari etnické zastúpenie v slovenskom parlamente? Túto otázku si postavili aj niektoré slovenské strany, napríklad Progresívne Slovensko, ktoré založilo maďarskú platformu.
Ponuku dal aj Andrej Kiska, no oveľa priamejší sa zdá byť Igor Matovič, ktorý vábi Maďarov (hlavne SMK) na kandidátku OĽaNO. Tieto ponuky však môžu byť zradné: samostatná etnická strana v parlamente má omnoho väčšiu šancu na presadzovanie záujmov a práv menšiny ako traja-štyria poslanci v klube slovenskej strany – jednoducho preto, lebo samostatná frakcia je činiteľom, s ktorým sa musí počítať.
Slovenskí politici navyše stále nepoznajú, či nechcú poznať, Maďarov na Slovensku a ich špecifické problémy. Pozerajú na nich cez slovenské okuliare, nevedia sa vžiť do situácie menšiny, nechápu, prečo dochádza k situáciám, keď menšina musí zatvárať dvere pred väčšinou, aby si zachovala identitu a vlastnú tvár. A bez tejto, ešte stále chýbajúcej empatie, slovenská strana nebude môcť plnohodnotne hájiť záujmy Maďarov na Slovensku.
Pred maďarskými politikmi stoja veľmi tvrdé a ťažké mesiace. Záruka, že sa z tejto chaotickej situácie dostanú bez ujmy, neexistuje. Skôr sa blíži k nule.
Márk Finta, autor je redaktorom rádia Pátria a spravodajského magazínu Trafik.sk