BRATISLAVA 19. augusta (WebNoviny.sk) – Celkové daňové bremeno občanov Slovenska v ostatných rokoch neustále rastie. Podľa aktuálne zverejnených výsledkov prepočtov European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI) sa v minulom roku vyšplhalo až na 63,01 % vo vzťahu k priemernej odmene patriacej zamestnancovi.
V roku 2017 sa oproti predchádzajúcemu roku daňové bremeno zvýšilo o 1,15 percentuálneho bodu a oproti roku 2014 až o 2,7 percentuálneho bodu.
Po zdanení „odišlo“ z platu vyše 800 eur
Zamestnanec s priemernou hrubou mzdou 954 eur na mesiac a s celkovou odmenou, ktorá mu patrí (mzdovými nákladmi) vo výške 1 328 eur, tak v minulom roku znášal bremeno všetkých daní vo výške takmer 837 eur na mesiac.
Ministerstvo práce navrhlo ďalšie zvýšenie minimálnej mzdy, odborári požadujú o 115 eur viac
Zostatok peňazí predstavoval iba 491 eur, respektíve necelých 37 % mzdových nákladov, teda celkovej odmeny takéhoto zamestnanca. O väčšine zarobených peňazí ľudí tak podľa inštitútu rozhoduje niekto iný, konkrétne zástupcovia verejnej moci.
Deň daňového odbremenenia
Zamestnanec s priemernou mzdou preto vlani pracoval na všetky dane takmer 230 dní a až od 231. dňa začal zarábať na seba a svoju rodinu. Symbolický a hypotetický Deň daňového odbremenenia, odkedy by zamestnanec s priemernou mzdou už neplatil nijaké dane a zarábal by iba na seba a svoju rodinu, tak v tomto roku pripadol podľa inštitútu na 20. augusta. Oproti minulému roku sa posunul o štyri dni a oproti roku 2015 až o desať dní na neskôr.
Návrh zákona reflektuje požiadavky učiteľov, tvrdí ministerstvo a chce tak motivovať aj mladých
Z celkovej odmeny patriacej zamestnancovi s priemernou mzdou na Slovensku v roku 2017 odkrojili najskôr príjmové dane vrátane sociálnych odvodov 44,2 %, následne dane z majetku 2 % a nakoniec v podobe vyšších cien tovarov a služieb dane zo spotreby 15,9 % a z podnikania 0,8 %.
Po zdanení zostatok peňazí tvoril 37 percent
V kontexte členenia daní podľa aktuálneho právneho stavu predstavovali vlani sociálne a zdravotné odvody 34,9 %, daň z príjmov fyzických osôb 6,7 %, DPH necelých 9 %, spotrebné dane 3,6 % a iné dane takmer 9 % celkovej odmeny patriacej zamestnancovi s priemernou mzdou, pričom zostatok peňazí tvoril spomínaných 37 %.
Smerácky strop na dôchodok už prešiel aj vládou, v návrhu je aj ustanovenie o minimálnej mzde
V minulom roku bol zároveň najviac zdanený príjem daňovníka (70,1 % z celkových daní), potom spotreba (26,4 %), majetok (2,2 %) a podnikanie (1,3 %). Spomedzi príjemcov týchto administratívne vynútených platieb najviac nadobudol štát (79,8 % z daní), následne obce (9,5 %), potom súkromné spoločnosti (7,6 %), VÚC (3,1 %) a nakoniec EÚ (menej ako 0,1 %).
