BRATISLAVA 24. mája (WebNoviny.sk) – Zamestnanci bratislavských súdov sú proti zámeru ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej vytvoriť jediný bratislavský súd.
Tí tak podporili odmietavé stanovisko Okresného súdu Bratislava II k vecnému zámeru zriadenia mestského súdu, ktoré podpísalo 70 bratislavských okresných sudcov.
„My, radoví zamestnanci výkonnej zložky súdnictva (vyšší súdni úradníci, tajomníčky a asistentky), by sme chceli deklarovať náš nesúhlas so zriadením takéhoto súdu, resp. súdov v koncepcii, aká je prezentovaná Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré v stredu poskytli agentúre SITA. Pod stanoviskom sú podpisy 271 zamestnancov okresných súdov Bratislava II., III., IV. a V.
Okresné súdy v Bratislave čakajú pravdepodobne veľké zmeny
Svoj nesúhlas odôvodňujú tým, že v justícii existujú oveľa pálčivejšie problémy, ktoré by bolo treba prioritne riešiť.
„Za najväčší problém už dlhodobo považujeme platové podmienky nás, zamestnancov výkonnej zložky justície, ale, samozrejme, aj ostatných zamestnancov, podieľajúcich sa na správe súdov. Chceli by sme dať do pozornosti, že nástupný plat asistentky, teda osoby, ktorá tvorí úplný základ každého súdneho oddelenia a je v priamom každodennom kontakte so stranami sporov, resp. účastníkmi súdnych konaní, je v súčasnosti 474,50 eur brutto, teda len o pár desiatok eur viac ako je minimálna mzda,“ uvádzajú s tým, že základný plat súdnej tajomníčky, teda osoby, ktorá v zmysle zákona zabezpečuje činnosť súdneho oddelenia a zodpovedá za jeho chod, je 562,50 eur brutto, teda suma, ktorá je v súčasnosti bližšie k mzde minimálnej ako k mzde priemernej.
Prieťahy konaní a preťaženosť súdov
Vyšší súdni úradníci, teda ľudia s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorí by mali zabezpečovať spolu so sudcom chod súdnych oddelení po právnej stránke, majú základný plat 719,50 eur brutto, teda sumu, ktorá nezodpovedá ani priemernej mzde zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2017.
„Je síce pravda, že zamestnanci dostávajú ku svojej mzde aj určité osobné príplatky, ale ich výška sa pohybuje v desiatkach eur,“ uvádzajú zamestnanci súdov.
Výberové konania na sudcov čakajú zmeny, iné bude aj ich hodnotenie či disciplinárne konanie
Zamestnanci justície vidia však problémy súdnictva najmä v prieťahoch v súdnych konaniach, preťaženosti súdov, nedôvere laickej verejnosti.
„Jadro týchto problémov však podľa nás tkvie v celkovej nespokojnosti zamestnancov justície, hlavne pokiaľ ide o náročnosť našej práce a k nej nezodpovedajúcemu finančnému ohodnoteniu. Rovnako netreba zabúdať na trend postupnej elektronizácie justície, s čím súvisí zvýšený počet úloh spojených s vedením elektronickej podoby súdnych spisov,“ zdôrazňujú.
Ministerstvo obhajuje svoj návrh
Jedným z dôvodov, ktoré ministerstvo uvádza na podporu svojho zámeru zriadiť mestský súd, resp. mestské súdy, je, že sa takýmto krokom zvýši špecializácia jednotlivých sudcov okresných súdov v obvode hlavného mesta.
„Podľa nášho názoru majú okresné súdy v Bratislave taký počet sudcov, že ich špecializácia na jednotlivé súdne agendy je vo väčšine prípadov samozrejmosťou,“ uvádzajú zamestnanci.
Veľkým problémom podľa nich nie je ani stav budov súdov s výnimkou Okresného súdu Bratislava I. „Budovy, v ktorých vykonávame našu prácu, nie sú síce bezchybné a bezporuchové, ale sú to miesta, ktoré si väčšina z nás sama zvolila pre svoju prácu, a to hlavne s ohľadom na ich polohu a miesto nášho bydliska. Vysťahovanie sa z týchto budov a sťahovanie sa do inej už existujúcej budovy, resp. budov považujeme za nápad, ktorý bude mať nepochybne veľký dopad na všetkých zamestnancov. Tento dopad bude podľa nás vo väčšej miere negatívny ako pozitívny, nakoľko zamestnanci budú musieť pravdepodobne dochádzať za prácou na iné miesto, čo môže mať dopad na časovú, ale aj na finančnú stránku takéhoto dochádzania,“ zdôrazňujú.
Takúto zmenu si podľa nich niektorí zamestnanci, hlavne tí ktorí za prácou dochádzajú z miest mimo Bratislavy, nebudú môcť vzhľadom na ich finančné ohodnotenie dovoliť a budú nútení z justície odísť.
Rovnako upriamujú pozornosť na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020, v ktorom je v časti nazvanej Spravodlivosť a súdnictvo uvedené, že vláda považuje za nástroj zefektívnenia činnosti súdov aj podporu administratívneho aparátu súdov, ktorý tvorí nevyhnutné zázemie pre každodennú činnosť sudcov. „Vláda v tomto vyhlásení ďalej uviedla, že zvažuje zvýšenie špecializácie sudcov, avšak na úrovni malých súdov a, nie súdov v hlavnom meste, ktoré rozhodne nemožno považovať za malé,“ píšu zamestnanci.
Každý variant má svoje plusy a mínusy
Už minulý týždeň okresní sudcovia spísali stanovisko podľa ktorého ich predložený zámer ministerky Žitňanskej prekvapil, nakoľko nemajú vedomosť, že existuje potreba meniť súčasný systém súdov v Bratislave.
Ministerka Lucia Žitňanská 24. apríla prvýkrát verejne predstavila na Súdnej rade SR návrh na vytvorenie mestského súdu. „Vážne zvažujeme zmenu z piatich obvodných súdov na buď jeden mestský súd so špecializovanými grémiami, alebo štyri špecializované mestské súdy,“ vysvetlila ministerka.
Malo by ísť o špecializáciu na trestné, rodinné, obchodné a civilné súdy a v rámci nich je priestor na ešte užšiu špecializáciu. „V rámci diskusie môžu byť predložené alternatívy výrazne precizované,“ zdôraznila v apríli.
Žitňanská uviedla, že ciele oboch ňou predložených verzií sú rovnaké, každý variant má svoje plusy a mínusy.
Ministerka avizuje, že do leta by chcela urobiť rozhodnutie, či sa pôjde týmto smerom alebo nie. Investícii sa nevyhneme v žiadnom prípade, Okresný súd Bratislava I naozaj nemá kde sedieť, rozhodnutie musíme urobiť, avizuje ministerka.
