HAAG 24. apríla (WebNoviny.sk) – Žalobcovia haagskeho tribunálu, ktorý prevzal nedoriešené prípady Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), žiadajú pre bývalého vodcu bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča doživotie. Karadžiča ICTY už v roku 2016 odsúdil na 40 rokov za mrežami za genocídu v Srebrenici, iné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti z čias bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995.
Podľa pokurátorky Katriny Gustafson by mal byť však Karadžič uznaný vinným z genocídy aj v ďalšom bode. Genocídy sa mal on a jeho jednotky dopustiť aj pri vyháňaní Chorvátov a moslimov z bosnianskych zemí, ktoré si nárokovali Srbi, v roku 1992.
Vraždy, deportácie a väznenie ľudí
Podľa Gustafson „zločiny počas tejto kampane, vrátane vrážd, deportácií a väznenia ľudí v neľudských podmienkach, boli páchané s genocídnym úmyslom“ a ich účelom bolo nadobro z týchto území vyhnať nesrbské obyvateľstvo. „Spravodlivosť si žiada, aby dostal najvyšší možný trest – doživotie,“ povedala Gustafson pred päťčlennou porotou.
Bývalý vodca bosnianskych Srbov Karadžič trvá na nevine, podľa právnikov spravil súd chyby
Karadžičovi obhajcovia sa naopak dožadujú nového procesu, pretože podľa nich sa sudcovia počas predošlého procesu dopustili procedurálnych chýb. Podľa jeho obhajkyne Kate Gibson sudcovia zamietli Karadžičovi možnosť vypovedať na svoju obranu spôsobom, akým chcel, teda vyrozprávaním jeho verzie udalostí.
Zásadná chyba súdu
Zamietnutie je podľa právničky takou „zásadnou chybou, takou zjavnou, že sama opodstatňuje nový proces“. Gibson tiež uviedla, že proces s Karadžičom bol nespravodlivý napríklad aj preto, že prokurátori opakovane porušili svoju povinnosť zverejniť dôkazy.
Predpokladá sa, že sudcovia rozhodnú až po niekoľkých mesiacoch. Podľa agentúry Associated Press tiež nie je veľmi pravdepodobné, že by Karadžiča uznali vinným aj v druhom bode z genocídy, keďže obvineniam z genocídy sa sudcovia tribunálov v Haagu takmer vždy doteraz vyhýbali.
Karadžičovým prípadom sa aktuálne zaoberá Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), ktorý je od 1. januára 2018 nástupníckou organizáciou už medzičasom zrušeného ICTY a Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR).
