Zamestnanci v stavebníctve, ktorým ich zamestnávateľ nevyplatil mzdu, budú môcť od budúceho roka požadovať vyplatenie mzdy alebo jej časti aj od dodávateľa služby.
Osobné údaje zamestnancov
Pôjde o stavebné práce, týkajúce sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov. Vyplýva to z návrhu novely Zákonníka práce, ktorý ministerstvo práce a sociálnych vecí predložilo do pripomienkového konania.
Úrad na ochranu osobných údajov však upozorňuje na to, že je potrebné vymedziť rozsah osobných údajov o zamestnancoch, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytnúť dodávateľovi služby. Všeobecne formulované znenie žiada úrad nahradiť konkrétne stanoveným rozsahom osobných údajov.
Čerpanie eurofondov a podpora regionálneho rozvoja budú prepojené, Čaputová podpísala novelu zákona
„Zákonodarca musí v texte legislatívneho predpisu jasne a určito upraviť, o aké osobné údaje ide s ohľadom na dosiahnutie sledovaného účelu,“ uviedol Úrad na ochranu osobných údajov.
Vzhľadom na slabšiu pozíciu zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, navyše v situácii nevyplatenia mzdy, sa podľa úradu všeobecnou formuláciou v navrhovanom znení umožní široký výklad rozsahu osobných údajov potrebných na vyplatenie mzdy.
„Navrhujeme jednoznačne v zákone naformulovať, aké údaje zamestnávateľ na vyplatenie mzdy potrebuje, pričom je potrebné pri takto stanovenom rozsahu zohľadniť a rešpektovať zásadu obmedzenia účelu s prepojením na zásadu minimalizácie spracúvania osobných údajov,“ odkázal úrad rezortu práce a sociálnych vecí.
Garantované právo na mzdu
Navrhovanou úpravou sa podľa úradu dosiahne jednoznačnosť a v praxi aj rovnaká aplikácia pre všetky budúce pracovnoprávne vzťahy.
Zamestnanci v stavebníctve majú mať vďaka novele Zákonníka práce lepšie garantované právo na mzdu najviac v sume minimálnej mzdy za každú hodinu práce vykonávanú pre dodávateľa služby.
Zákonník práce sa má meniť. Ktorým zamestnancom to pomôže?
Návrhom novely pracovného kódexu ministerstvo práce reaguje na výhrady Európskej komisie, ktorá upozornila na nesúlad slovenských právnych predpisov s príslušným článkom európskej smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Novelou Zákonníka práce sa tak má rozšíriť subdodávateľská zodpovednosť za nevyplatenie mzdy pri stavebných prácach. Dodávateľ služby má zodpovedať na vyplatenie mzdy alebo jej časti najviac v sume minimálnej mzdy patriacej za každú hodinu práce, ktorou sa zamestnanec podieľal na kontrakte svojho zamestnávateľa. Túto mzdu poskytne dodávateľ v rozsahu tzv. „čistej“ mzdy a dodávateľ služby nebude zodpovedný za výkon zrážok zo mzdy zamestnanca.
Zamestnávateľ bude naďalej zodpovedný za poskytnutie zostávajúcej časti mzdy a za výkon zrážok.
Harmonizácia s právom EÚ
Ak by išlo o zamestnanca, ktorý vykonal prácu pre dodávateľa služby v rozsahu 174 hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci, návrh novely Zákonníka práce umožní zamestnancovi, ktorému jeho zamestnávateľ neposkytol splatnú mzdu, požiadať dodávateľa služby o výplatu mzdy najviac v sume 700 eur, teda v sume aktuálnej minimálnej mzdy. Dodávateľ služby sa v tomto prípade stane „ručiteľom“ za vyplatenie tejto mzdy, ak ju neposkytol zamestnávateľ.
Napĺňa sa to, pred čím varovalo ministerstvo práce, po potravinároch žiadajú o odpustenie odvodov aj opatrovateľky
„Predložený návrh zákona je plnou harmonizáciou s právom EÚ. Ide o minimalistický model transpozície, pri ktorom nedochádza ku goldplatingu,“ dodalo ministerstvo práce a sociálnych vecí.
