Tento týždeň bude parlament rokovať o návrhu novely zákona, ktorou sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Vy ste v januári avizovali snahu dohodnúť sa s ministerstvom pôdohospodárstva na jeho znení. Došlo k dohode?
Nie. Slovenská kynologická jednota mala osloviť ministerstvo, ale nebol záujem na návrhu zákona niečo meniť. To, čo vypracovali na jeseň, to zostáva.
Dá sa predpokladať, že vládny návrh zákona v parlamente prejde. Čo môžete ešte urobiť?
My môžeme akurát vysvetľovať ľuďom a poslancom, že zákon, ktorý je postavený na zozname plemien problematiku agresívnych psov vôbec nevyrieši. Drvivú väčšinu útokov majú totiž na svedomí krížence a psy bez preukazu pôvodu. Zákon v takejto podobe postihne len organizovanú kynológiu. Tu prechádzajú povahy psov testami. Zákon teda nerieši vôbec nič.
Vy ste sa obrátili aj na právnikov.
Nechali sme si vypracovať právnu analýzu, podľa ktorej zákon v súčasnom znení, je protiústavný.
Prečo?
Pes je podľa našej legislatívy vnímaný ako majetok. Nie je vnímaný ako živý tvor. Ústava zaručuje, že na základe majetku nemôže byť niekto znevýhodňovaný. Ja mám psa, sused má psa a ja mám byť znevýhodnený?
Dá sa predpokladať, že v prípade schválenia napadnete zákon na ústavnom súde?
Ak bude takto diskriminačne schválený tak určite áno. Veríme však, že poslanci sa chytia zdravého sedliackeho rozumu a zákon neprejde. My sme niekoľkokrát poukazovali, že v štátoch, kde takýto zákon bol, po niekoľkých rokoch boli zrušené, pretože neriešili situáciu.
Aké je podľa vás riešenie, aby k útokom psov na ľudí nedochádzalo?
Psy začali byť čipované. Teda nikto sa nemôže nepriznať k svojmu psovi. To bol prvý krok. Druhým je zvýšenie miery zodpovednosti za chovaných psov, ale nielen vybraných desiatich plemien, ale všetkých, vrátane krížencov. Treba označiť všetky objekty strážené psami, aby ľudia o tom vedeli a nepreliezali ploty. Veľa útokov bolo práve takýchto. Treba tiež postihovať majiteľov psov za ich úteky. Riešme to vtedy aj keď sa nič nestane, nie až vtedy, keď pes niekoho pohryzie. Na druhej strane 60 – 70 percent útokov nie je nevyprokovaných. Treba to skrátka riešiť v zárodku a vždy musí byť zodpovedný majiteľ psa.
Čiže navrhovaný zákon nepomôže?
Nepomôže, že zákonom vyhladíme niektoré plemená. Niektorí ľudia svojimi povahami, ktorí majú agresívnych psov, si kúpi iné plemeno, a urobí agresívneho psa z iného plemena. To vôbec nie je o plemene. Je to vždy len o ľuďoch.
Nebola by teda cesta psychotesty pre majiteľov takýchto psov?
To nič významné neprinesie. Ľudia majú psychotesty na zbrane a pozrite, čo sa deje. Psychotest nie je všeliek. Prirovnám to k autám. Spravíme štatistiku áut, podľa ktorej niektoré značky spôsobujú najviac nehôd, ale tých je veľa, tak ich necháme bokom, ale vytipujeme niektoré značky, na ktoré treba špeciálny vodičák. Takýmto spôsobom je spravený zoznam týchto plemien. Plemená postihnuté zákonom majú podiel dve – tri percentá na všetkých útokoch, uhryznutí a poškriabaní za rok 2011. Kde je zvyšných 97 percent? Tie sa jednoducho obišli. Takmer 60 percent majú na svedomí kríženci, ktoré nikto nerieši a nebudú ani postihnuteľné. Situáciu najlepšie vykresľuje fakt, že v štatistike psov vyšetrených veterinárom pre napadnutie človeka v SR v roku 2011 sa v prvej desiatke zo zákonom dotknutých plemien nenachádza ani jediné… Absenciu vysvetlenia na základe čoho boli plemená do zoznamu vyberané, namietlo v pripomienkovom konaní napr. aj Ministerstvo spravodlivosti SR.