Videohry môžu mať pozitívny vplyv na kognitívne a emočné schopnosti. Tvrdí to nová štúdia, ktorú zverejnili v žurnále Frontiers in Human Neuroscience.
Odborníci z Universitat Oberta de Catalunya v Barcelone počas výskumu učili dobrovoľníkov hrať hru Super Mario 64, o ktorej už skôr povedali, že vyvoláva štrukturálne zmeny v častiach mozgu súvisiacich s priestorovou pamäťou či výkonnými funkciami.
Zistili, že ľudia, ktorí počas detstva hrali videohry, vykazovali oveľa väčšie zlepšenie pracovnej pamäte. Z toho usúdili, že videohry môžu mať dlhotrvajúce benefity pre poznávanie.
Neinvazívna stimulácia mozgu
Počas výskumu použili aj transkraniálnu magnetickú stimuláciu (TMS), čo je neinavazívna stimulácia mozgu.
Požiadali 27 zdravých dobrovoľníkov s priemerným vekom 29 rokov, aby sa zúčastnili na desiatich stretnutiach, počas ktorých hrali približne hodinu a pol Super Maria 64.
Na konci každej 90-minútovky aplikovali TMS na časť prefrontálnej kôry nachádzajúcej sa v prednej časti mozgu, ktorá je dôležitá pre celkové kognitívne funkcie, ako napríklad pracovnú pamäť a logické myslenie.
Prekvapujúce výsledky
Experti hodnotili kognitívne funkcie účastníkov pred začiatkom štúdie, po ukončení 10 stretnutí a tiež o ďalších 15 dní neskôr.
Zamerali sa na viacero kognitívnych funkcií, ako napríklad reakčný čas, pracovnú pamäť, rozsah pozornosti či riešenie problémov.
Výsledky ukázali veľmi obmedzené zmeny v kognitívnych schopnostiach, ktoré zrejme súviseli len s hraním videohier a nie s TMS.
Vedci sa zhodli, že dobrovoľníci, ktorí mali predchádzajúce skúsenosti s hrami, mali lepšiu pracovnú pamäť.
Dlhotrvajúci účinok
Pozorovali u nich aj lepšiu schopnosť reagovať na podnety. „Ľudia, ktorí ako deti pravidelne hrali hry, lepšie spracovávali 3D objekty. Po 10 stretnutiach sa však obe skupiny dostali na podobnú úroveň,“ uviedol autor štúdie Marc Palaus.
Je dôležité poznamenať, že do výskumu sa zapojili len mladí, zdraví a vzdelaní účastníci. Je teda možné, že výsledky nemusia platiť v širšom rozsahu, upozorňujú autori štúdie.