Pre Slovensko je kľúčom v zahraničnej politike členstvo v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO). Vyplýva to z dokumentu Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020, ktorý v stredu na svojom rokovaním prijala vláda SR.
Materiál má tiež prívlastok „Slovensko v nestabilnom svete“, a v tomto duchu aj považuje za nevyhnutné, aby Slovensko ostalo členom medzinárodných organizácií a podporovalo vo svete multilateralizmus a dodržiavanie medzinárodného práva, pretože je krajinou s limitovaným politickým, hospodárskym a vojenským vplyvom.
Predkladateľom dokumentu je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ).
Angažovaný a solidárny partner
„Určujúcim rámcom nášho zahraničnopolitického pôsobenia je členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej Aliancii. Toto strategické smerovanie sme si zvolili po obnove demokratického usporiadania v roku 1989 a následne ho občania Slovenskej republiky opakovane potvrdili v slobodných voľbách,“ uvádza dokument, podľa ktorého členstvo v EÚ a NATO tiež znásobuje možnosti presadzovania a obhajoby záujmov Slovenska.
V oboch organizáciách má Slovensko byť „angažovaným a solidárnym“ partnerom a aktívne sa podieľať na spoločných riešeniach posilňujúcich stabilitu, bezpečnosť a prosperitu euroatlantického priestoru.
Počas koronakrízy sa podľa ministra Naďa naplno prejavil význam členstva v NATO a princíp kolektívnej bezpečnosti
„Slovensko je krajina s objektívne limitovaným politickým, hospodárskym a vojenským vplyvom. Medzinárodná spolupráca, funkčnosť medzinárodných inštitúcií a rešpektovanie medzinárodného práva poskytujú základné predpoklady pre našu bezpečnosť a suverenitu,“ píše sa v materiáli.
Slovenský zahraničnopolitický vplyv podľa neho posilňuje členstvo v integračných zoskupeniach a šírenie demokracie, stability a prosperity v jeho susedstve.
Zachovanie voľnosti medzinárodného obchodu
Základným predpokladom pre úspech exportne orientovaného slovenského hospodárstva má byť najmä zachovanie čo najvyššej miery voľnosti medzinárodného obchodu a rešpektovanie rovnosti a dohodnutých pravidiel na svetovom trhu.
„Slovensko preto bude podporovať a prispievať k spoločným riešeniam v rámci EÚ a NATO, zachovaniu transatlantických vzťahov a osobitne budovaniu vzťahov medzi EÚ a USA, rozvoju partnerskej spolupráce a mierovému riešeniu sporov v európskom susedstve, posilňovaniu efektívneho multilateralizmu s ústredným postavením OSN. rešpektovaniu medzinárodného práva, zachovaniu otvorenosti medzinárodného obchodu a rovnocenného postavenia jeho účastníkov,“ vyzýva dokument.
Európska únia predĺžila sankcie proti Rusku, nedodržiava záväzky z mierovej dohody
V prípade susedských vzťahov má osobitné miesto Ukrajina. „Strategickým zahraničnopolitickým záujmom SR je podporovať Ukrajinu v jej slobodnom rozhodnutí orientovať sa na EÚ a NATO a napomáhať v jej transformačnom procese. Pozícia SR ohľadom suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach zostáva nemenná,“ konštatuje sa v dokumente.
GDPR podľa Európskej komisie splnilo väčšinu vytýčených cieľov, no stále je potrebné zlepšenie
V susedskej spolupráci chce Slovensko efektívne využívať aj regionálne platformy, či už Visegrádsku štvorku (V4), pri ktorej hlavným kritériom pôsobenia má byť presadzovanie slovenských záujmov, alebo „novú dynamiku“ naberajúci Slavkovský formát (Slovensko, Česko, Rakúsko).
„Hlavným kritériom nášho pôsobenia v nich je podpora presadzovania záujmov Slovenska a súčasne ich prínos k spoločným európskym riešeniam,“ informuje rezort diplomacie.
Bezpečnosť je jednou z hlavných úloh štátu
Podľa dokumentu bolo v ostatných rokoch v priestore strednej a východnej Európy iniciovaných viacero nových regionálnych formátov spolupráce. Slovensko bude podporovať ich príspevok k rozvoju a prehlbovaniu hospodárskej spolupráce a posilňovaniu konektivity v regióne.
„Mieru našej účasti v nich budeme posudzovať vždy v závislosti od ich pridanej hodnoty pre náš región a dopadu na kohéziu európskej a transatlantickej spolupráce,“ dodáva MZVaEZ.
Dokument zdôrazňuje, že zaistenie bezpečnosti Slovenska a jeho občanov je jednou z hlavných úloh štátu. „SR preto bude podporovať ďalšiu adaptáciu NATO na zmenené bezpečnostné prostredie s osobitným zreteľom na nové bezpečnostné výzvy a hrozby. SR bude pokračovať v zvyšovaní podielu obranných výdavkov na úroveň 2 percentá HDP do roku 2024 a rovnako v aktívnej účasti v operáciách, misiách a aktivitách NATO, EÚ a OSN,“ predstavuje pozíciu Slovenska, ktoré má naďalej vojensky prispievať do Operácie posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí a podieľať sa na výcvikovo-poradenských misiách v Iraku a v Afganistane. „Budeme podporovať politiku otvorených dverí NATO a posilňovanie spolupráce medzi NATO a EÚ,“ konštatuje sa v ňom.
Posilnenie riadenia európskych politík
Európska politika má podľa dokumentu špecifický charakter a je do výraznej miery domácou agendou s priamym dopadom na Slovákov. MZVaEZ pripomína, že vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala posilniť systém strategického riadenia európskych politík, vrátane zapojenia „vrcholnej“ politickej úrovne.
Rezort diplomacie ako koordinátor európskych záležitostí má podľa dokumentu aktívne rozvíjať medzirezortnú koordináciu európskych záležitostí.
„Vlastníctvo európskych tém, vrátane rokovaní o európskej legislatíve, prislúcha jednotlivým ministerstvám. Od rezortov sa očakáva, že budú k európskej agende pristupovať aktívne, v súčinnosti so sociálnymi partnermi vlády SR, aby SR v EÚ aj naďalej pôsobila ako jej plnohodnotný a aktívny člen,“ pripomína dokument.