BRATISLAVA 11. októbra (WebNoviny.sk) – Poslanci Národnej rady SR sa v utorok 11. októbra opäť vrátia do rokovacej sály a pustia sa do prerokovávania 81 bodového programu. Zákonodarcovia sa budú zaoberať 43 návrhmi zákonov v prvom čítaní, z toho je 17 vládnych a 26 poslaneckých. Okrem toho prerokujú 26 vládnych návrhov v druhom čítaní, tiež dva poslanecké návrhy a dve medzinárodné zmluvy
Vládou schválený zákon o štátnej službe, ktorý je tiež na programe 10. schôdze parlamentu, má priniesť väčšiu profesionalizáciu a odpolitizovanie štátnej služby. Podľa Úradu vlády SR, ktorý je predkladateľom normy, ide o reformu štátnozamestnaneckých vzťahov.
Nový zákon o štátnej službe je budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia štátnych zamestnancov, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania, zdôrazňuje sa v materiáli. V zákone sa navrhuje na skvalitnenie vykonávania štátnej služby zriadiť Radu pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán.
Remišovej kritika
Vládnemu zákonu o štátnej službe chýba podľa poslankyne NR SR Veroniky Remišovej (OĽaNO-NOVA) orientácia na službu občanovi. Ako povedala pre agentúru SITA, práve to má byť zmyslom existencie celej štátnej správy. Upozornila, že nový návrh zákona zásadným spôsobom nerieši súčasný stav spolitizovanej štátnej správy a pochybuje, že bude účinným nástrojom proti čistkám, ktoré prichádzajú po zmenách vlády alebo vedenia na ministerstvách.
„Takisto nerieši motiváciu a profesionalitu zamestnancov a už vôbec v zákone nenachádzam žiadne inovatívne nástroje v porovnaní s fungovaním štátnej služby v iných krajinách, ako sa to snaží prezentovať úrad vlády,“ povedala Remišová a dodala, že to, kam môže viesť neprofesionálnosť v štátnej správe sme mohli vidieť v kauze násilného odvedenia malého Marca alebo v kauze resocializačného zariadenia v Galante, kde zlyhali najmä štátni úradníci a dôsledky nesú najmä najzraniteľnejší, a to deti.
Politický život a kultúra majú podľa Remišovej kľúčový vplyv na fungovanie štátnej služby v krajine. „Stranícke konexie, prepojenie medzi politikmi a štátnymi funkcionármi sú častými problémami v snahe reformovať štátnu správu. Problémom sú takisto prepojenia medzi biznisom a štátnou správou,“ konštatovala.
Zvýšenie maximálnej sumy príspevky na starostlivosť o dieťa
Poslanci prerokujú návrh strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorý predkladá exminister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Liberáli navrhujú zvýšiť maximálnu sumu príspevku na starostlivosť o dieťa zo súčasných 280 eur na 400 eur v prípade, ak starostlivosť o dieťa poskytuje súkromný poskytovateľ.
Na príspevok by mali mať podľa opozičnej novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa nárok aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré nie sú povinne dôchodkovo poistené, a osoby, ktoré vykonávajú činnosť osobného asistenta.
Návrh na zvýšenie príspevku na starostlivosť podľa liberálov súvisí s vládnym návrhom novely zákona o sociálnych službách. Ten má od 1. januára 2017 zaviesť reguláciu zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, ktorá doteraz absentovala. „Reguláciu zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku, teda detských jaslí, možno privítať, avšak bude to znamenať zvýšenie finančných nákladov na prevádzku týchto zariadení,“ tvrdia predkladatelia.
Návrh novely zákona o hazardných hrách
Zmeny v zákone o príspevku na starostlivosť o dieťa navrhujú aj poslanci za hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Podľa ich predstavy by sa mal tento príspevok vyplácať aj rodičom detí starších ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy, a to až do 280 eur mesačne.
„Takouto formou štát aspoň čiastočne vytvorí pri alarmujúcom nedostatku voľných miest v materských školách nástroj na odškodnenie a finančnú podporu pre rodičov, ktorým dieťa staršie ako tri roky nevzali do materskej školy a ktorí súčasne pracujú alebo študujú dennou formou štúdia,“ uviedli poslanci za OĽaNO.
Poslanci budú rokovať aj o návrhoch novely zákona o hazardných hrách. Okrem vlády zmeny navrhujú aj poslanci. Podmienky pri prevádzke hazardných hier a ochrana ľudí v tejto oblasti by sa mali sprísniť. Predpokladá to návrh novely zákona o hazardných hrách z dielne rezortu financií, ktorý schválila vláda. Dôležitou zmenou podľa ministerstva je najmä fakt, že poberatelia rôznych sociálnych dávok by sa už do herní dostať nemali.
Cieľom novely je podľa ministerstva tiež znížiť počet miest, na ktorých sa hazardné hry prevádzkujú. Od roku 2019 by tak mali automaty zmiznúť napríklad z krčiem. Novela totiž presúva hazardné hry do herní a zvyšuje minimálny počet hracích zariadení pripadajúcich na jednu herňu zo súčasných päť na 12 kusov.
Zmena zákona o neziskových organizáciách
Poslanec NR SR Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) chce umožniť obecným zastupiteľstvám, aby mohli zakázať prevádzkovanie niektorých hazardných hier. Podľa súčasnej právnej úpravy je totiž možné zakázať prevádzkovanie buď všetkých, alebo ani jednej z hazardných hier.
Ako povedal, mnohí aktivisti bojujú po Slovensku s gamblerstvom mladých či sociálne odkázaných. „Ide najmä o herne v panelákoch. Rulety v hoteloch sú pre inú sociálnu skupinu,“ zdôvodnil návrh. Budaj tiež chce, aby mohli zakázať prevádzkovanie hazardných hier aj v jednotlivých častiach obce.
Poslanci strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko vidia v mimovládnych neziskových organizáciách, ktoré dostávajú financie zo zahraničia, zahraničných agentov. Preto chcú zmeniť zákon o neziskových organizáciách. Poslanci Marian Kotleba, Milan Uhrík, Rastislav Schlosár a Martin Beluský predložili na októbrovú schôdzu novelu zákona, ktorej cieľom je sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na financie zo zahraničia a ktoré vykonávajú propagačnú a agitačnú činnosť na území Slovenskej republiky.
Okrem spomínaných návrhov sa poslanci pokúsia vysloviť súhlas SR s Protokolom o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce.
