BRATISLAVA 29. apríla (WEBNOVINY) – Za dobre platenou prácou do susedného štátu je ochotná presťahovať sa takmer polovica ľudí a spomedzi študentov až dve tretiny.
Približne tretina oslovených v prieskume deklarovala, že by za prácou odišli aj do vzdialenejšieho zahraničia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre spoločnosť Profesia začiatkom októbra minulého roka zrealizovala agentúra Focus na reprezentatívnej vzorke 784 ekonomicky aktívnych osôb.
Na ochotu sťahovať sa za dobre platenou prácou má výrazný vplyv vek. Najviac náchylní na sťahovanie sú mladí ľudia do 24 rokov.
„Mladí ľudia už nevidia rozdiel v tom, či si hľadajú prácu v rámci Slovenska, alebo by sa mali za prácou presťahovať. Z prieskumu vyplýva, že keby sa mali za prácou presťahovať do zahraničia a získali by tak dobre platenú prácu, nie je to pre nich výrazný rozdiel, ako by sa mali sťahovať v rámci Slovenska,“ povedala výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.
Najviac by sa sťahovali obyvatelia Nitrianskeho kraja
Silnou skupinou ochotnou sa za prácou sťahovať sú podľa prieskumu aj ľudia vo veku 25 až 34 rokov, z ktorých by sa každý druhý presťahoval do susedného štátu.
Podobnú, trochu nižšiu, ochotu sťahovať sa za prácou vykazuje aj veková skupina od 35 do 44 rokov, kde by odísť do susedného štátu bolo ochotných 43 % respondentov. V ďalších vekových skupinách je ochota sťahovať sa nižšia.
Najochotnejší odísť za prácou do susedného štátu sú ľudia z Nitrianskeho kraja, kde viac ako polovica ľudí deklaruje, že by sa za prácou do susedného kraja presťahovala. Do vzdialenejšieho zahraničia už ich ochota sťahovať sa klesá, no stále približne každý tretí človek z Nitrianskeho kraja by sa za dobre platenou prácou presťahoval.
Najnižšia ochota sa za prácou presťahovať je v Banskobystrickom kraji, ktorý dlhodobo trpí vysokou nezamestnanosťou. Napriek tomu by do susedného štátu odišla pracovať iba približne tretina z opýtaných a do vzdialenejšieho zahraničia ani nie štvrtina.
Kto je ochotní sa sťahovať a kto nie
Najmenší problém s presťahovaním sa za prácou majú podľa spoločenského statusu študenti, podnikatelia a kvalifikovaní manuálni, resp. prevádzkoví pracovníci.
Naopak, najmenej ochotní presťahovať sa za prácou sú ľudia na nekvalifikovaných manuálnych pozíciách, tvoriví pracovníci, výkonní odborní pracovníci a o niečo nižšiu ochotu presťahovať sa za prácou deklarujú aj ľudia, ktorí momentálne prácu nemajú.
Najväčšiu ochotu za prácou odísť deklarujú ľudia, ktorí aj v súčasnosti zarábajú najviac. Viac ako polovica z ľudí zarábajúcich mesačne nad 1500 eur uviedla, že by pre prácu odišla do susedného štátu a 39% z najlepšie zarábajúcej skupiny je ochotných sa presťahovať aj do vzdialenejšieho zahraničia.
„Najmenej ochotní presťahovať sa do susedného zahraničia sú ľudia s najnižšou priemernou mzdou, do 500 eur mesačne, čo môže znamenať, že ich odrádzajú začiatočné vstupné náklady potrebné na presťahovanie sa do zahraničia,“ povedala Molnárová.