POPRAD 17. novembra (WEBNOVINY) – Za osem rokov od veternej kalamity Štátne lesy Tatranského národného parku doteraz umelou obnovou obnovili 1840 hektárov postihnutého územia.
Prirodzené zmladenie, ktoré na kalamitných plochách uprednostňujú pred umelou výsadbou, zaevidovali lesníci na ploche 2020 hektárov.
V rámci umelej obnovy vysadili lesníci vyše 3 828 000 kusov sadeníc nových stromov. Celkovo je osem rokov po kalamite obnovených 3860 hektárov poškodeného územia.
„V drevinovom zložení, tak umelej ako aj prirodzenej obnovy, prevláda medzi ihličnatými drevinami smrek, smrekovec, jedľa a borovica. Z listnatých drevín, ktoré tvoria približne tretinu obnovného zloženia lesných porastov, má najväčšie zastúpenie jarabina, breza, jelša, jaseň, javor, brest a osika,“ uviedol námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Pavol Fabian.
Obnova potrvá roky
Na základe revitalizačného projektu ako aj v súlade so schváleným harmonogramom zalesňovania, odhadujú Štátne lesy TANAP-u obnovu vetrom poškodeného územia TANAP-u na 15 až 20 rokov.
Spracovanie kalamitnej drevnej hmoty, obnova vetrom zničených lesných porastov, zníženie rizika požiarov, vytvorenie protipovodňových opatrení a aktívna ochrana na zabránenie premnoženiu podkôrneho hmyzu v lesoch Tatranského národného parku boli najdôležitejšie výzvy pre lesníkov po 19. novembri 2004.
V prvých týždňoch po kalamite pomohli lesníci spriechodniť celú infraštruktúru mesta Vysoké Tatry a turistickú sieť vrátane prístupu k vysokohorským chatám. Za jeden a pol roka spracovali približne dve tretiny kalamitného dreva. Za osem rokov od kalamity sa lesníkom podarilo obnoviť približne jednu tretinu vetrom poškodenej plochy lesných porastov. Premnoženiu podkôrneho hmyzu v národnom parku sa im napriek enormnému úsiliu nepodarilo zabrániť.
Množil sa podkôrny hmyz
Veterná kalamita z 19. novembra 2004 poškodila v Tatranskom národnom parku v pôsobnosti Štátnych lesov TANAP-u 2 036 000 metrov kubických dreva na ploche 8 737 hektárov. Celkovo zasiahla kalamita vyše 12 000 hektárov lesa.
Štátna správa ochrany prírody nedovolila po kalamite na postihnutom území národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u spracovať 163 000 metrov kubických surových kmeňov. Ďalších 419 000 metrov kubických zvyškov kmeňov prikázala v území ponechať ako biomasu.
Nespracovaním veľkého objemu kalamitného dreva sa v Tatranskom národnom parku začala nekontrolovane množiť populácia podkôrneho hmyzu. Jej dôsledkom po ôsmich rokoch je kalamitná plocha, ktorá dosiahla výmeru takmer 7000 hektárov, z čoho približne polovicu v bezzásahovom území Tatranského národného parku.