BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) – Za vysokým nárastom deficitu verejných financií z 2,1 % v roku 2008 na vlaňajších 7,9 % hrubého domáceho produktu stála silná expanzia na výdavkovej strane. Tvrdí to v analýze hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký, ktorý sa odvoláva na dáta zverejnené minulý týždeň Eurostatom. „Medzinárodné porovnanie ukazuje, že výdavková expanzia v pomere k hrubému domácemu produktu bola na Slovensku jedna z najvyšších v Európskej únii vôbec,“ uviedol.
Vládne výdavky podľa zverejnených dát totiž na Slovensku v pomere k výkonu ekonomiky narástli z 35 % v roku 2008 na minuloročných 41,5 %. „Naznačuje to, že vláda neprispôsobila vývoj výdavkov poklesu ekonomiky, naopak, výdavky aj absolútne rástli,“ konštatuje Zlacký. Väčšiu výdavkovú expanziu zaznamenali len vlády Dánska a Fínska, tie však boli v oveľa lepšej fiškálnej kondícii, keď v roku 2008 obe krajiny vykázali rozpočtové prebytky.
Skutočnosť, že za nárastom schodku verejných financií stáli predovšetkým výdavky, potvrdzujú podľa Zlackého aj údaje o vývoji na príjmovej stránke. „K častokrát spomínanému zníženiu fiškálnych príjmov kvôli poklesu ekonomiky došlo len v absolútnych číslach, nie však v pomere k výkonnosti ekonomiky,“ uviedol. Naopak, pomer príjmov verejných financií k hrubému domácemu produktu zrástol v roku 2009 o 0,7 %. „Zdá sa teda, že korene zhoršenia verejných financií na Slovensku v roku 2009 sú na strane výdavkov, nie príjmov,“ dodal hlavný ekonóm UniCredit Bank Slovensko
Zástancovia výdavkovej expanzie počas poslednej krízy by podľa Zlackého mohli argumentovať, že výdavkovú expanziu využila väčšina krajín Európskej únie na stabilizáciu ekonomiky v čase krízy, keď v pomere k hrubému domácemu produktu výdavky nerástli len na Malte. „Čísla Eurostatu však hovoria, že slovenská výdavková expanzia bola neúmerná, bola podstatne vyššia ako priemer Európskej únie. Aj vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky je však viac než otázne, či táto expanzia vôbec pomohla v čase krízy a nepriniesla len zbytočné nehospodárne zvýšenie zadlženia krajiny,“ dodal Zlacký.
Pomer slovenských verejných výdavkov k hrubému domácemu produktu bol v minulom roku 41,5 %, čo však bolo v rámci únie stále jedno z najnižších čísiel. Nižšiu mieru prerozdeľovania mali len Bulharsko a Rumunsko. Na druhej strane príjmy sa dostali vlani na úroveň 33,6 % hrubého domáceho produktu, čo je takisto jeden z najnižších v celej únii. Nižšie príjmy v pomere k výkonu ekonomiky malo vlani iba Rumunsko. Samotný deficit verejných financií dosiahol 7,9 %, čo zaradilo Slovensko do prvej tretiny krajín únie s najvyššími schodkami.
SITA
