Dawn Loggins vydržala, keď jej rodinu niekoľkokrát vysťahovali z rôznych domov. Keď nebol zaplatený účet za elektrinu, študovala pri svetle sviečok, keď rodičia prišli o prácu, dokázala týždne žiť na suchých cestovinách. Sledovala špinu, v ktorej sa topili i jej peniaze na štipendium miznúce na zvláštne potreby rodičov. Nič z toho však nepripravilo mladú Američanku na šok, ktorý ju čakal uplynulé leto po návrate zo školského vzdelávacieho programu udeľovanému najlepším žiakom. Namiesto náručia rodičov a dvoch mladších súrodencov ju čakala prázdnota. Dawn trvalo celé mesiace, kým zistila, že sa jej rodina presťahovala do Tennessee bez toho, aby jej nechala akýkoľvek odkaz. Bez domova, bez rodiny a bez peňazí, sa tínedžerka začala pretĺkať životom sama.
O rok neskôr sa osudom skúšaná Američanka pripravuje na štúdium na Harvarde. Stala sa tak prvou žiačkou strednej školy Burns High School, ktorá to dotiahla až sem – a to aj napriek tomu, že to v súkromí nemala ľahké.
„Boli chvíle, keď som mala pocit, že najlepšie bude to všetko vzdať. Ale to som nikdy nemala v povahe. Okrem toho som si uvedomila, že bez vzdelania nebudem nikdy úspešná,“ uviedla Dawn. Na živobytie si zarábala ako dozorkyňa a upratovačka v škole vždy ráno od 6 až do 7:40, kým neprišli prví žiaci a potom ďalšie dve hodiny po skončení vyučovania. Následne sa vrhla do vlastných domácich úloh, ktoré často dokončievala až okolo polnoci.
Po tom, ako ju rodina opustila, Dawn najprv prespávala na gauči u priateľov. Nakoniec sa nad ňou zľutovala mama jej kamarátky Sheryl Kolton, ktorá súhlasila, že sa stane jej poručníčkou. „Myslím, že ktokoľvek by urobil to isté. Išlo o dobré dievča, ktoré potrebovalo ubytovanie a túžilo po úspechu,“ uviedla Kolton. Junie Barrett, ktorá dozerala na Dawninu prácu v škole, jej zasa pomohla s praním vecí a zháňaním jedla. „Dali sme jej základ, ktorý potrebovala, zvyšok dosiahla vďaka svojim vedomostiam a odhodlaniu – za to si nikto nemôže brať zásluhy,“ tvrdí Barrett. Carol Rose, matka troch detí, pomohla Dawn s vyplňovaním prihlášok na vysokú školu. „Povedala som jej: ‚Mala by si siahnuť až na hviezdy, Dawn. Univerzita ako Harvard by o teba mohla mať záujem.’“
Zamestnanci na strednej škole sa Dawn zložili na autobusový lístok a na jar sa študentka vybrala na obhliadku univerzity. Tá jej prisľúbila finančnú podporu a Dawn sa plánuje zamestnať na univerzitnom kampuse, aby si mohla zaplatiť za ubytovanie na internáte a doplatiť zvyšok školného. „Keď premýšľate o najlepších školách v USA, žiaden zoznam nie je kompletný, kým na ňom nie je Harvard. Myslím, že to vzrušenie sa dostaví až potom, keď tam začnem študovať,“ uviedla Dawn, ktorú okolnosti donútili dospieť oveľa rýchlejšie. „Musela som dospieť rýchlo, ale nemám pocit, že to bola až taká zlá vec. Celý život som dokázala sledovať všetky zlé rozhodnutia, ktoré moja rodina urobila. Zanedbávanie, drogová závislosť, videla som, ako rodičia žili z môjho štipendia, aby zaplatili za vlastné účty. Rozhodla som sa, že neskončím ako oni,“ uviedla študentka, ktorej ťažkosti dodali silu na ďalšiu cestu a ukázali jej, čomu sa chce v živote vyhnúť.
http://today.msnbc.msn.com