Vzťah s rodičmi v detstve ovplyvňuje každý vzťah v dospelosti. Psychologička radí, ako zistiť svoju vzťahovú väzbu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vzťahové väzby
Vzťahové väzby Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Veľakrát platí pravidlo, aby sme pochopili prítomnosť, musíme sa pozrieť do hlbokej minulosti. Presne toto platí pri tom, ako sa veľakrát správame, cítime a realizujeme vo vzťahu. Môžeme to teda pripísať takzvanej vzťahovej väzbe. Pre agentúru SITA to uviedla psychologička Barbora Bálintová.

Vzťahová väzba je pojem, ktorý označuje emocionálne spojenie medzi ľuďmi. „Kľúčová je práve tá, ktorú si budujeme v detstve so svojím rodičom, alebo inou veľmi blízkou osobou, ktorá sa o nás stará,“ upozornila Bálintová.

Istá – bezpečná vzťahová väzba

Psychologička vysvetlila, že delenie vzťahovej väzby je teda rovnaké aj v ranom detskom veku ako aj voči terajšiemu partnerovi, či inej emocionálne blízkej osobe. Ak teda chceme zistiť vlastnú vzťahovú väzbu, je potrebné nahliadnuť do svojej minulosti.

Najzdravšia pre náš sociálny a emocionálny vývin je takzvaná istá – bezpečná vzťahová väzba. V detstve sa buduje tým, že rodič dbá na potreby svojho dieťaťa, dieťa je pre neho centrom jeho pozornosti a pravidelne na neho dohliada a venuje sa jeho emóciám,“ priblížila psychologička.

Ako doplnila, takýto človek je ďalej schopný prenášať si takúto väzbu do ďalších vzťahov s emocionálne blízkymi osobami. Vo vzťahu sa cíti pohodlne, dôveruje svojmu partnerovi, dbá o jeho emocionálne či ostatné potreby a snaží sa po celú dobu budovať zdravý vzťah,“ dodala Bálintová.

Neistá – úzkostná ambivalentná väzba

Pokiaľ dieťa zažíva v detstve takzvanú neistú – úzkostnú ambivalentnú väzbu, pramení to z toho, že rodič nevenuje veľkú pozornosť potrebám svojho dieťaťa, nie je si sním emocionálne veľmi blízky a veľakrát ignoruje jeho prítomnosť,“ uviedla odborníčka.

Avšak na druhej strane má rodič chvíle, kedy sa o dieťa stará a venuje sa mu na maximum. Toto sa môže premietnuť do vzťahu práve neustálou pochybnosťou voči partnerovi,“ doplnila psychologička.

Takýto človek podľa jej slov potrebuje časté dokazovanie lásky, často dokáže odmietať svojho partnera z rôznych dôvodov, hoci takisto cíti silnú potrebu po blízkosti svojho partnera a prežíva silný strach či úzkosť z odlúčenia.

Neistá – vyhýbavá väzba

Ďalšia neistá väzba je podľa odborníčky vyhýbavá väzba. Takéto dieťa zažíva zo strany rodiča väčšie zanedbávanie svojich fyzických a emocionálnych potrieb. Rodič očakáva od svojho dieťaťa maximálnu samostatnosť a nezávislosť na ňom,“ uviedla Bálintová.

Ako podotkla, dieťa sa v takomto vzťahu stáva rýchlo autonómne a nezávislé na druhej osobe. Toto potom prirodzene ústi do toho, že ani v budúcnosti nebude priveľmi vyhľadávať vzťahy a nebude sa vo vzťahu cítiť komfortne.

Bude práve naopak pôsobiť dosť chladne a ani potreby partnera nebudú pre neho prioritou. Takisto majú ťažkosti s dôverou voči partnerovi a ťažko sa mu otvárajú,“ vysvetlila psychologička.

Neistá – dezorganizovaná väzba

Posledným typom vzťahovej väzby je neistá – dezorganizovaná väzba, kedy človek podľa psychologičky nemá absolútne predvídateľné chovanie vo vzťahu, pretože v detstve bol traumatizovaný alebo prístup jeho rodiča či jeho pestúna bol veľmi chaotický.

Veľakrát je dieťa traumatizované svojím rodičom, ktorý bol sám predtým traumatizovaný a ďalej si to na dieťa prenáša,“ uviedla Bálintová s tým, že takíto dospelí jedinci ďalej môžu mať problémy s vyjadrovaním či zvládaním emócií a môžu opakovať toxické vzorce správania po svojich rodičoch.

„Správanie môže byť veľakrát chaotické a striedať sa medzi silnou túžbou po partnerovi až po úplne odmietanie, strach z odlúčenia či agresivitou,“ popísala odborníčka.

Veľakrát táto väzba podľa nej môže súvisieť s ťažkou situáciou v rodine ako rodičom násilníkom, alkoholikom, deviantom, kedy dieťa zažíva pravidelný stres z toxického chovania či už svojho rodiča alebo chovaním medzi rodičmi k samým sebe.

Pokiaľ teda chceme zistiť svoju vzťahovú väzbu aspoň takto laicky, je dobré pozrieť sa do minulosti, ako sme boli vychovávaní rodičmi a možno práve preto pochopíme naše vzorce správania sa vo vzťahu a emocionálne prežívanie s tým späté,“ uzavrela psychologička.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Barbora Bálintová