Ministerstvo zdravotníctva reaguje na požiadavku zamestnávateľov na zmenu súčasného systému pracovnej zdravotnej služby. Konkurenčný návrh od SaS poslanci ďalej neposunuli.
Povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť pre svojich zamestnancov pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom by sa mala nahradiť upresnením povinnosti zamestnávateľov zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika zamestnancov z expozície faktorom práce a pracovného prostredia v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý v stredu posunul parlament do druhého čítania.
Frekvencia posúdenia zdravotného rizika raz ročne sa má ponechať iba na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce. Na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú práce kategórie 2, budú zamestnávatelia zabezpečovať posúdenie zdravotného rizika pri práci raz za 18 mesiacov a v kategórii 1 bude zdravotné riziko posudzované spravidla jednorazovo.
Vyjdú v ústrety zamestnávateľom
Podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera sa tým zamestnávatelia výrazne odľahčia. „Dnes zamestnávatelia prvej a druhej kategórie zamestnancov boli trošku viac administratívne zaťažení, kedy si každoročne museli zabezpečovať posúdenie expozície zdravotnému riziku podľa pracovných podmienok a druhu práce,“ povedal minister v júli po rokovaní vlády.
Ministerstvo zdravotníctva SR reaguje na požiadavku zamestnávateľov na zmenu súčasného systému pracovnej zdravotnej služby. Prvoradým cieľom zostáva podľa rezortu zachovanie čo najvyššej dosiahnutej miery ochrany zdravia zamestnancov pri práci.
„Touto zmenou a vypustením, respektíve modifikáciou ďalších súvisiacich povinností zamestnávateľov, sa predpokladá zníženie finančných nákladov zamestnávateľov,“ vysvetlilo ministerstvo v materiáli.
Legislatívnou úpravou sa vypúšťa povinnosť zamestnávateľov viesť záznamy s údajmi o zamestnancoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia a povinnosť zamestnávateľov oznamovať bezodkladne po posúdení zdravotného rizika príslušnému orgánu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika.
Ďalšie úpravy
Zároveň návrh novely modifikuje povinnosť zamestnávateľov viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií práce len na druhú, tretiu alebo štvrtú kategóriu, pričom sa vymedzujú údaje tejto evidencie.
Údaje z evidencie, týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie, zamestnávateľ oznamuje každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
„Táto nová povinnosť o pôsobiacich zdraviu škodlivých faktoroch práce a pracovného prostredia na zamestnancov, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na vzniku chorôb z povolania alebo iných poškodení zdravia súvisiacich s prácou zabezpečí prehľadnosť a informovanosť o pracovných expozíciách zamestnancov,“ dodalo ministerstvo.
Ruší sa vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby bezpečnostným technikom, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostno-technickou službou pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie.
„Bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik nie sú odborne spôsobilí a nemajú zdravotnícke vzdelanie, ktoré by malo byť nevyhnutným predpokladom pre vykonávanie hodnotenia pracovného prostredia z pohľadu zdravotných rizík. Zdravotný dohľad musia vykonávať výlučne odborne erudovaní zdravotnícki pracovníci,“ zdôvodnilo ministerstvo.
Návrh SaS poslanci zamietli
Poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) predložili vlastný návrh k tejto problematike. „Cieľom predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť vykonávať pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do tretej a štvrtej kategórie sa pracovná zdravotná služba navrhuje zachovať,“ zdôvodnili.
Súčasná úprava, zakotvujúca povinnosť pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom zaradeným do prvej a druhej kategórie, je podľa nich príkladom šikanózneho výkonu štátnej moci vo vzťahu k podnikateľom zamestnávajúcim spomínané kategórie zamestnancov.
Podľa liberálov z nej profitujú najmä poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby. „Uhrádzať ju však musia zamestnávatelia, ktorým táto samoúčelná a zbytočná povinnosť odčerpáva zdroje, ktoré by mohli investovať napríklad do rozvoja firmy a zvyšovania jej konkurencieschopnosti, či do prijímania nových zamestnancov, zvyšovania miezd,“ dodali poslanci za SaS.
Ich legislatívny návrh však parlament neprijal.
