Zdravotná prevencia už nie je len doplnkom medicíny – stáva sa nevyhnutnosťou pre ekonomickú stabilitu štátov. O tom, ako môže preventívna politika zásadne ovplyvniť výkon ekonomiky, konkurencieschopnosť krajín aj udržateľnosť verejných financií, diskutovali špičkoví odborníci, lídri a politici na medzinárodnej konferencii Zdravotníckeho denníka s názvom „Ekonomika prevence zdravotních rizik“, ktorá sa konala 10.júna v Prahe.
Zdravie je hnacím motorom ekonomiky
Zdravotný stav obyvateľstva má priamy vplyv na výkonnosť ekonomiky, verejné financie aj trhovú konkurencieschopnosť. Každý deň, ktorý zamestnanec strávi na PN, znamená nielen výpadok príjmu, ale aj priamu stratu pre zamestnávateľa a štát.
„Zdravie obyvateľstva je fundamentálnym predpokladom silnej ekonomiky. Každý deň strávený na PN je ekonomická strata. Každý zdravý deň je investičný výnos,“ upozorňuje Jan Švejnar, riaditeľ Centra pre globálnu hospodársku politiku na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
OECD uvádza, že chronické ochorenia znižujú pracovnú kapacitu v priemere o 6–10 %, pričom to neplatí len pre priame absencie. Rovnako vážnym problémom je prezenteizmus – situácia, keď zamestnanec síce príde do práce, ale jeho výkon je obmedzený chorobou. V tomto svetle sa prevencia javí ako strategický nástroj hospodárskej politiky.
Dnes už vieme, že produktivita firiem je úzko prepojená s fyzickým aj psychickým zdravím zamestnancov. Dlhodobá práceneschopnosť, vysoká miera absencií a chronické choroby nie sú len individuálnym problémom, ale záťažou pre celý ekonomický systém.
Pravidelné investície do zdravotnej prevencie preto nevnímame len ako „výdavok na zdravie“, ale ako nástroj na stabilizáciu pracovného trhu. Zdravie sa mení na merateľnú ekonomickú veličinu – zdravý zamestnanec produkuje vyššiu pridanú hodnotu, a tým podporuje celkovú konkurencieschopnosť krajiny.
Investícia, ktorá šetrí peniaze
Zdravotníctvo patrí medzi najdrahšie položky v rozpočtoch väčšiny krajín. V Česku aj na Slovensku presahujú výdavky na zdravotníctvo hranicu 9 % HDP. Problémom však nie je len ich výška, ale aj ich neefektívne rozdelenie.
Len malá časť prostriedkov smeruje na prevenciu, ktorá by mohla významne znížiť dopyt po nákladnej liečbe.
„Musíme zmeniť optiku rozpočtovej politiky – nepýtať sa, koľko stojí prevencia, ale koľko by nás stála jej absencia, “ uviedol český premiér Petr Fiala.
Podľa WHO každé euro investované do prevencie môže priniesť návratnosť 3 až 6 eur v podobe úspor. Ide teda o nástroj, ktorý je z pohľadu verejných financií nielen prospešný, ale priam nevyhnutný.
Vlády často čelia dilemám, ako optimalizovať verejné výdavky bez zníženia kvality služieb. Prevencia ponúka elegantné riešenie – znižuje záťaž na nemocničné lôžka, ambulancie aj sociálne služby. Ak dokážeme obmedziť výskyt civilizačných ochorení, znížime aj potrebu nákladnej liečby.
Investícia do prevencie je preto porovnateľná s infraštruktúrou – aj tam sa výsledky ukazujú až po rokoch, no v konečnom dôsledku zvyšujú bezpečnosť a dostupnosť služieb. Je čas, aby fiškálne stratégie začali počítať aj so zdravím ako s ekonomickou premennou.
Zdravý človek – silná ekonomika
Ľudia tvoria 75 % národného bohatstva – nie infraštruktúra, nie technológie, ale ľudský kapitál. „Tri štvrtiny všetkého bohatstva nie sú budovy ani stroje – ale ľudia. Ľudský kapitál je to, čo rozhoduje o osude ekonomiky,“ pripomenul Jan Švejnar, riaditeľ Centra pre globálnu hospodársku politiku na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Zdravý pracovník je produktívnejší, inovatívnejší a prispôsobivejší. V znalostnej ekonomike, kde sa stále viac kladie dôraz na kognitívne schopnosti a tvorivý potenciál, sa zdravotný stav stáva kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti krajín. Investícia do zdravia populácie teda znamená investíciu do jej najhodnotnejšieho aktíva.
Investície do zdravia sú teda investíciami do vzdelanosti, kreativity a adaptability pracovnej sily. Ak chceme, aby spoločnosť napredovala v inováciách a digitálnej transformácii, musíme zabezpečiť, že ľudia budú schopní – fyzicky aj mentálne – zvládať výzvy novej éry. Vysoký ľudský kapitál znamená vyššiu schopnosť reagovať na zmeny, nižšiu fluktuáciu a väčší záujem o celoživotné vzdelávanie. Chorá spoločnosť stagnuje, zdravá spoločnosť inovuje.
Investícia do zamestnancov je konkurenčnou výhodou
Zamestnávateľ, ktorý neinvestuje do zdravia svojich ľudí, riskuje nielen ich fluktuáciu, ale aj pokles produktivity. Každý prípad prezenteizmu – keď zamestnanec síce fyzicky pracuje, no kvôli chorobe len polovičným výkonom – znamená reálnu ekonomickú stratu.
„Dobrí zamestnávatelia už dávno pochopili, že investícia do zdravia sa im mnohonásobne vráti. Fitká, psychologická pomoc, zdravé jedálne – to všetko je forma ekonomického poistenia,“ vysvetlil Švejnar.
Štát môže v tomto smere zohrávať kľúčovú úlohu – napríklad cez daňové úľavy pre firmy, ktoré podporujú zdravý životný štýl svojich zamestnancov.
Firemné programy zamerané na prevenciu dnes zahŕňajú široké spektrum aktivít – od zdravotných prehliadok, cez workshopy o zdravom životnom štýle, až po relaxačné zóny a duševnú hygienu. Takéto benefity nielen znižujú počet PN, ale posilňujú aj firemnú kultúru a zvyšujú spokojnosť zamestnancov.
V krajinách ako Nemecko či Švédsko sú zdravotné benefity štandardom. Český a slovenský trh by mal tento trend nasledovať – aj prostredníctvom legislatívy, ktorá tieto aktivity ocení daňovými zvýhodneniami.
Môže byť migrácia riešením personálnej krízy?
Zdravotnícky sektor zápasí s nedostatkom pracovníkov. Miesto obrany pred migráciou je potrebné sa na ňu pozerať ako na nástroj riešenia personálnej krízy. Kvalifikovaní odborníci z krajín, kde je ponuka vyššia ako dopyt, môžu byť vítaným prínosom pre naše systémy.
„Ak sa Spojené štáty uzatvárajú, vzniká historická príležitosť pre Európu. Ale len ak bude vedieť konkurovať platom a akademickým prostredím,“ upozornil Švejnar. Migrácia odborníkov neznamená len krátkodobé „zaplátanie dier“, ale je to šanca posilniť dlhodobý ekonomický rast.
Môže priniesť nielen riešenie nedostatku personálu, ale aj transfer know-how, inovatívnych prístupov a skúseností zo zahraničia. Je však potrebné vytvoriť motivačné podmienky – od akceptovateľných platových štruktúr po sociálnu integráciu.
Zdravotníci z Ukrajiny môžu byť pre starnúce európske krajiny tým, čím boli po vojne imigranti pre americké univerzity – impulzom rastu a modernizácie. Migračná politika preto musí byť prepojená s hospodárskou a zdravotníckou stratégiou.
Spoľahlivé dáta sú základom úspechu
Štáty potrebujú zmeniť spôsob, akým plánujú rozpočty. Prevencia sa musí z verejného výdavku preklopiť na verejnú investíciu s dlhodobou návratnosťou. Aby to bolo možné, je nevyhnutné zlepšiť prepojenie dát medzi rezortmi a zaviesť systém „evidence-based policymaking“.
„Ak nevidíme dopad našich opatrení v číslach, nemôžeme robiť efektívnu politiku. Potrebujeme prepojiť zdravotnícke dáta s ekonomickými, aby sme vedeli, čo funguje a čo nie,“ uviedol český premiér Petr Fiala.
Moderná ekonomika potrebuje spoľahlivé dáta a analýzy, ktoré umožnia robiť rozhodnutia na základe dôkazov, nie domnienok. Ak budeme vedieť presne kvantifikovať dopad prevencie na zníženie nákladov, budeme môcť obhájiť aj vyššie rozpočtové položky. Návratnosť týchto investícií sa prejaví nie len v zdravšej populácii, ale aj v znížení verejného dlhu a zvýšenej zamestnanosti.
