Prekvapivé výsledky volieb priniesli na križovatku aj slovenské zdravotníctvo. Analytici sa zhodujú, a vyjadrenia lídrov strán potvrdzujú, že Robertovi Ficovi sa zostaviť vládu nepodarí napriek tomu, že vyhral voľby.
Koalícia, ktorá vznikne, bude však v každom prípade širokospektrálna. Aj prístup strán k zdravotníctvu sa odlišuje. Smer svoje zámery ani nenaznačil. Pred programovou konferenciou sa o jeho budúcnosti nezmieňoval, tesne pred voľbami Fico len vágne uviedol, že zdravotníctvu a školstvu bude venovať špeciálnu pozornosť.
Rozdiely a rozpory
Druhá najsilnejšia strana Sloboda a solidarita má pre zdravotníctvo prepracovaný program. Sľubuje radikálne reformy – zadefinovanie nároku, zrušenie limitov od zdravotných poisťovní, zrušenie centrálne regulovaných miezd, transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, odpolitizovanie úradu pre dohľad.
V prípadnej koalícii však SaS, logicky, nebude sama, preto je možné, že svoje revolučné predstavy bude musieť v záujme pokoja v koaličnej rodine zmierniť.
V zásadných bodoch sa liberáli zhodnú s prirodzeným koaličným partnerom, hnutím OĽaNO-NOVA. Definovanie nároku, reforma starostlivosti o chronicky chorých, dôraz na eHealth a DRG.
Obyčajní však počítajú so zachovaním centrálne regulovaných miezd, keď vo volebnom programe sľubovali zvýšenie miezd pre sestry a pôrodné asistentky. Mali by mať na určené mzdy nárok podľa kvalifikácie a počtu odpracovaných rokov, teda to, čo sestry neúspešne žiadali od Ficovej vlády.
Strana Sieť bola v prípade zdravotníctva stručná a pomerne špecifická. Vo svojom programe hovorila o iných veciach ako SaS a OĽaNO, v nájdení prienikov by však zrejme tieto tri strany nemali zásadnejší problém.
Najviac sa odlišujú národniari
Strana Sme rodina – Boris Kollár je kandidátom na tichého podporovateľa pravicovej koalície. Do zdravotníckeho programu tiež nemá veľmi čo povedať – vyjadrenie k zdravotníctvu je všeobecné a zjavne sa na ňom žiaden odborník nepodieľal.
Najväčší otáznik visí nad prítomnosťou dvoch odvekých nepriateľov – SNS a Most-Híd. Strana pod vedením Bélu Bugára si na programe dala záležať – kladie dôraz na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, zavedenie štandardov, s pravicovými kolegami súhlasí aj v otázke DRG, pluralitného systému poistenia či posilnenia nezávislosti úradu pre dohľad.
Ďalší potenciálny člen ľubovoľnej koalície, SNS, sa však s ostatnými stranami zhodne len v otázke eHealthu. Národniari výrazne inklinujú k centrálnej regulácii a kontrole – ako jediná strana chce zavedenie jednej zdravotnej poisťovne, cenotvorbu má v plnej miere zabezpečovať ministerstvo zdravotníctva, určenie stabilnej siete zdravotníckych zariadení. V otázke zdravotníctva sa s týmto postojom bude kompromis hľadať len veľmi ťažko.
Kto bude novým ministrom?
Keďže do parlamentu sa dostalo desať lekárov, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú práve oni. I keď nominácia nestraníckeho ministra by nebola ničím zvláštnym – v posledných rokoch ich bola azda väčšina – Rudolf Zajac, Ivan Valentovič, Zuzana Zvolenská, Viliam Čislák. Nie je preto vylúčené, že aj tentoraz sa na čele rezortu ocitne niekto, koho voliči nemali šancu krúžkovať na volebných lístkoch.
Zástupcovia Smeru – Richard Raši, Jozef Valocký, Peter Chudík – sú otázni aj v prípade, že ich šéfovi sa podarí vládu zostaviť. Raši si druhé volebné obdobie v kresle ministra nezopakoval, o Valockom sa zjavne nikdy neuvažovalo a Chudík je nováčikom.
SaS má silný kaliber v podobe Petra Osuského a SNS ostrieľaného Štefana Zelníka. V prípade vzniku pravicovej koalície je však Zelník na čele rezortu nepravdepodobný, pretože predstavy národniarov sú na míle vzdialené potenciálnym koaličným partnerom.
Most-Híd môže okrem Tibora Bastrnáka ponúknuť aj svoju odborníčku na zdravotníctvo Irén Sárközy. Ostatné strany by museli siahnuť po externých nominantoch, keďže kovanými odborníkmi nedisponujú.
