Zdravotným poisťovniam na tento rok chýba spolu 200 miliónov eur. Generálni riaditelia zdravotných poisťovní to uviedli v stredu za okrúhlym stolom Zdravotníckych novín. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) má podľa jej generálneho riaditeľa Richarda Strapka odhadované výpadky na príjmoch vo výške 116 miliónov eur.
Zrušenie doplatkov za lieky sa nepáči poisťovniam a žiadajú kompenzácie
Generálny riaditeľ Dôvery Martin Kultan uviedol, že už teraz má poisťovňa výpadok približne 30 miliónov eur, očakáva však dvojnásobnú sumu. V Unione očakávajú podľa generálneho riaditeľa poisťovne Michala Špaňára deficit vo výške 20 miliónov eur.
V úvahe je tiež iná forma dofinancovania
Generálny riaditeľ Dôvery konštatoval, že ak tento rok nepríde k dofinancovaniu, poisťovne budú musieť zaujať reštriktívny postoj. Treba však podľa neho rátať aj s tým, že dofinancovanie nebude. V tomto prípade podľa neho Dôvera neskončí v zisku.
Zdravotné poisťovne zrejme budú musieť preukazovať minimálnu výšku svojho imania
Generálny riaditeľ VšZP uviedol, že štátna poisťovňa zisk nedosiahne. Dúfa však, že skončí s vyrovnaným rozpočtom a k dofinancovaniu príde. Rovnako situáciu vníma aj generálny riaditeľ Unionu. „My môžeme dať len peniaze, ktoré sami dostaneme. Žiadne iné nemáme,“ povedal s tým, že akcionár Unionu nemá voľné zdroje na to, aby ich posielal na Slovensko.
Možný je aj scenár, že by dofinancovanie prebehlo navýšením základného imania, a nie navýšením zdrojov cez poistencov štátu, ako to prebiehalo v minulých rokoch.
Zásadný rozdiel je v akcionároch
Rozdiel je však ten, že v prípade VšZP ide o štátneho, v prípade Dôvery a Unionu o súkromných akcionárov. Podľa Unionu by to bolo nekorektné a nespravodlivé. Špaňár verí, že sa to nestane.
Na zmenu zdravotnej poisťovne ostáva už len pár dní. Výhody môžete získať aj pri teste na COVID-19
„Keď sa nad tým racionálne zamýšľam, nemalo by k tomu prísť,“ uviedol za Dôveru Kultan. Šéf VšZP dodal, že je na štátnom akcionárovi, ako sa rozhodne dofinancovať sektor. „Bol by som bol nerád, keby sa zdravotné poisťovne dostali do ozdravných plánov,“ uzavrel.
Poisťovniam chýbajú dlhodobé rezervy
Podľa analytika Martina Vlachynského z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sa problém s dofinancovaním zdravotných poisťovní opakuje každoročne.
„Z verejných financií platíme políciu, súdy… a tam nenastáva tento problém, že každý rok by policajti hovorili, že nemajú na benzín a potrebujú dofinancovanie. A pritom sú takisto platení z verejných rozpočtov,“ uviedol.
Analytici porovnávali 25 krajín, Slovensko sa v indexe Zdravie za peniaze ocitlo na chvoste
Zásadný rozdiel je však podľa neho v tom, že všetky ostatné rezorty, činnosti alebo sektory berú peniaze zo „spoločného kotla“, ktorý sa nazýva rozpočet. Peniaze v zdravotníctve sú však do veľkej miery asignované cez odvody.
A práve nízke odvody za poistencov štátu do poisťovní robia problém v rozpočte – v poisťovniach sa netvoria dlhodobé rezervy.
Programové rozpočty sú neefektívne
V zdravotníctve sa tiež podľa Vlachynského oveľa menej darí riadiť výdavky podobne, ako napríklad v školstve, realita je totiž iná ako plány a programové rozpočty – rozpočet sa v tomto prípade tvorí dialógom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poisťovní.
Koľko doplácajú slovenskí dôchodcovia za lieky? Výška mesačnej sumy vás možno prekvapí
„Pokiaľ nezačneme nejako intenzívnejšie definovať to, čo má vlastne povinnosť poisťovňa nakúpiť, výdavky budú viac-menej ťažko kontrolovateľné a budú kontrolovateľné len definitívnym stropom, teda koľko peňazí poisťovňa naozaj má alebo koľko je schopná vyrátať z rozpočtu,“ hodnotí.
