AKTUALIZOVANÉ – Ministerstvo zdravotníctva by malo do 31. marca budúceho roka predložiť návrh na spôsob výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Výstavba novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) sa neuskutoční formou verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Vláda totiž zobrala na vedomie návrh Ministerstva zdravotníctva (MZ) ukončiť súťažný dialóg na predmet zákazky „Koncesia na návrh, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave s očakávanou dĺžkou prevádzky 30 rokov, vrátane poskytovania vzdelávacích kapacít“.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker má podľa uznesenia ukončiť súťažný dialóg do 15. novembra. Ministerstvo by zároveň malo do 31. marca budúceho roka predložiť svoj návrh na spôsob výstavby novej UNB.
„Nehovoríme, že PPP projekt ako spôsob realizácie je zlý, ale hovoríme, že parametre ako boli nastavené, sa v priebehu súťažného dialógu ukázali ako nezrealizovateľné. A zmena parametrov by ohrozila možné pokračovanie tohto projektu z titulu samotného obstarávania. Je tu veľmi vysoká pravdepodobnosť, že Úrad pre verejné obstarávanie by zrušil takýto projekt,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády šéf rezortu.
V rámci súťažného dialógu boli identifikované viaceré problémy. „Plánované rozloženie rizika v projekte medzi súkromný sektor a verejný sektor je veľmi ambiciózne a má limitovaný precedens v iných projektoch,“ píše sa v materiáli.
Aj keď v zahraničí boli realizované niektoré projekty s podobným rozložením rizika, ich exekúcia vyžadovala významné dodatočné záruky zo strany verejného sektora a trvala výrazne dlhšie oproti pôvodným predpokladom, uvádza ministerstvo.
Viaceré parametre projektu vytvárajú významné riziká na celkovú realizovateľnosť, potvrdiť to mali aj predbežné prepočty od všetkých súťažiacich, ktorí súčasné parametre projektu nedokázali finančne naceniť.
Pri existujúcom rozložení rizika sa projekt podľa zverejnených informácií nedá financovať cez komerčné banky, potrebný by bol významný vstup verejného sektora.
Nevýhodnosť PPP projektu potvrdili aj prepočty zástupcov Ministerstva financií SR – Inštitútu finančnej politiky (IFP). Výstavba nemocnice cez PPP bola na základe prepočtov IFP označená ako nevýhodná oproti možnosti, že nemocnicu postaví a prevádzkuje štát. Realizácia projektu cez PPP vyšla ako najmenej výhodná z prepočítaných.
Patrónka je z hry von
Problematická bola aj lokalita. Výstavba na Patrónke by si pri dodržaní predpokladaných parametrov novej nemocnice vyžadovala zmenu územného plánu mesta Bratislava.
„Zmena územného plánu je proces, ktorý je významne časovo náročný a zároveň nie je pod kontrolou verejného obstarávateľa ani úspešného uchádzača,“ zdôvodnilo ministerstvo. Zmena územného plánu by mohla oddialiť účinnosť koncesnej zmluvy.
Štúdia uskutočniteľnosti predpokladala nadobudnutie pozemku v lokalite Patrónka bezodplatne. Pozemok je vo vlastníctve akciovej spoločnosti so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu – Nemocnica svätého Michala, a. s.
Ako poznamenal rezort, majetok akciovej spoločnosti sa nedá bezodplatne prevádzať ako je to v prípade správcov majetku štátu.
„Počas súťažného dialógu bol verejný obstarávateľ, zo strany vlastníka informovaný, že pozemok je možné poskytnúť pre účely projektu za sumu približne 35 miliónov eur. Táto suma nebola zohľadnená pri kalkulácii výhodnosti PPP modelu,“ dodalo ministerstvo.
Rázsochy alebo Ružinov
Nemocnica má mať dobrý prístup na infraštruktúrnu dostupnosť, vysokú spádovú dostupnosť pacientov v lokalite Bratislava, Bratislavský región.
Podľa rezortu najvhodnejšia lokalita s ohľadom na súčasnú situáciu v Bratislave, ako aj na strategickú prevádzku nemocnice Petržalka – Antolská, je lokalita umiestnená na západe alebo východe mesta s primeranou dostupnosťou na diaľničnú sieť. Do úvahy tak pripadajú dve lokality, a to Ružinov alebo Rázsochy.
„Základ je v tom, že neuvažujeme s nemocnicou typu možno 1 200 a viac lôžok, ale uvažujeme o nemocnici niekde okolo 600, 700 lôžok,“ povedal v stredu Drucker.
Na poradenské služby súvisiace s prípravou PPP projektu sa vynaložilo 2,25 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). „Pri obdobných projektoch, pri diaľniciach, stojí takýto poradca šesť miliónov eur,“ upozornil minister s tým, že ak by sa pokračovalo v súťažnom dialógu, museli by sa vynaložiť ďalšie peniaze.
„Poradca pomáha zadefinovať projekt, pomáha zadefinovať niektoré právne vzťahy. Treba si aj povedať, čo by znamenalo postavenie takejto nemocnice, to sú miliardy v priebehu tridsiatich rokov. Ak si to zle zadefinujete, zle navrhnete právne vzťahy, tak vám hrozia významné škody. V porovnaní so štandardnými PPP projektmi my sme skončili zatiaľ na úrovni 2,2 milióna eur, z ktorého sú nejaké výstupy, je nejaké know-how,“ konštatoval Drucker.
INEKO: Chýba analýza
Podľa analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara nie je ľahké komentovať rozhodnutie vlády, chýba totiž analýza, na základe ktorej sa k takémuto kroku dospelo.
„Tak ako predtým bola štúdia uskutočniteľnosti poradcov ministerstva veľmi v prospech PPP projektu, až nadmerne, neobjektívne v mnohých častiach, tak potom prišla analýza IFP, ktorá zase podcenila niektoré aspekty najmä prevádzkové,“ povedal v stredu na tlačovej konferencii.
Zároveň Zachar očakáva analýzu, ktorá by komplexne posúdila všetky varianty.
UNB: Čím skôr, tým lepšie
Ako uviedla hovorkyňa UNB Zuzana Eliášová, Univerzitná nemocnica v Bratislave dlhodobo poukazuje na nevyhnutnosť novej nemocnice.
„Plne rešpektujeme rozhodnutia ministerstva zdravotníctva a vlády, možno zároveň skonštatovať, že čím skôr bude definovaná nová nemocnica, jej kapacita a lokalita, kde sa bude nachádzať, tým skôr budú môcť byť realizované rozhodnutia týkajúce sa budúcnosti súčasných nemocníc,“ poznamenala.
OĽaNO: Milióny eur vyhodené do luftu
Podľa poslancov za hnutie OĽaNO-NOVA Alana Suchánka a Mareka Krajčího ide o jednoznačné zlyhanie vedenia rezortu zdravotníctva, pričom vyzývajú predsedu Vlády SR Roberta Fica, aby vyvodil hmotnú zodpovednosť za vynaložené finančné prostriedky, ktoré skončili vo vreckách poradcov.
“Žiadame vyvodenie zodpovednosti za vyhodené milióny eur do luftu. Štúdiu za 864 tisíc eur robilo konzorcium firiem Ernst & Young a Ružička Csekes, ktoré si ministerstvo vybralo aj za poradcu pri súťaži a zaplatilo mu 2,7 milióna eur, teda približne 100 tisíc eur mesačne, teda spolu vyše 3,5 milióna eur,“ konštatoval.
Podľa opozičného poslanca je neuveriteľné, že po tom všetkom uzavrel rezort zdravotníctva s právnickou spoločnosťou Ružička Csekes ďalšiu zmluvu na analýzu, ktorá právne posúdi výhodnosť lokalít Rázsochy a Ružinov, za čo im daňoví poplatníci zaplatia ďalších takmer 54 tisíc eur.
Slovensko potrebuje podľa zástupcov OĽaNO-NOVA zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za škody, ktoré pri výkone svojej funkcie či povolania spôsobia. Práve preto hnutie OĽANO-NOVA opätovne predkladá do parlamentu návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
