Nesúhlas s plánovanou transformáciou Nemocnice Vranov nad Topľou z akútnej na komunitnú v stredu prišli pred budovu Národnej rady SR v Bratislave vyjadriť predstavitelia Združenia miest a obcí Vranovského regiónu. Na proteste sa ich po 12:00 zišla približne tridsiatka.
Otvorený list
Poslancom adresovali otvorený list, v ktorom ich žiadajú o zachovanie vranovskej nemocnice ako akútnej.
Podobný list plánujú odovzdať aj na Ministerstve zdravotníctva SR, a to aj spolu s petičnými hárkami za udržanie nemocnice, na ktorých je 32 985 podpisov. Agentúru SITA o tom informoval predseda petičného výboru a starosta obce Nižný Hrušov Ján Fenčák.
Zvolenskej nemocnici hrozí preradenie na nižšiu úroveň, so zmenou nesúhlasí šesť miest
Listom aj protestom chcú starostovia a primátori vyzvať k stretnutiu za rokovacím stolom. „Myslím si, že reforma sa dá robiť aj iným spôsobom, nie tak, aby sa musela rušiť pôrodnica a iné oddelenia. To je aj dnešný cieľ. Prišli sme do Bratislavy z dôvodu, že nikto z Bratislavy alebo vlády nechce prísť za nami. Aj napriek tomu, že už sa niekoľkokrát vyslovil aj pán minister zdravotníctva alebo hovorkyňa ministerstva, že so samosprávou sa rokuje, nikto nás do tejto chvíle neoslovil,“ vyjadril sa za protestujúcich Fenčák.
Dôvody na zachovanie nemocnice
Združenie miest a obcí Vranovského regiónu uviedlo v liste aj dôvody na zachovanie súčasnej podoby nemocnice. Poukazujú napríklad na veľkú spádovú oblasť nemocnice, pod ktorú patrí 81-tisíc obyvateľov. Vranovský okres je tretím najväčším v Prešovskom kraji.
Sme rodina nepodporí rušenie nemocníc. Nemôžeme robiť reformy z pera z Bratislavy, kritizuje Kollár
„Máme hlavne otázku, ako zvládne nemocnica v Michalovciach a v Humennom, kam budú patriť aj iné regióny, v ktorých sa majú rušiť nemocnice, nápor všetkých týchto obyvateľov, plus tých z okresu Vranov nad Topľou,“ priblížil starosta Nižného Hrušova Fenčák.
Stúpa počet obyvateľov
V súvislosti s potrebou zachovania akútnej starostlivosti pripomenul, že okres má aj veľké percento marginalizovaných skupín a stúpa mu aj počet obyvateľov. Okrem toho má nemocnica podľa jeho slov za takmer desať rokov vyrovnané hospodárenie, ako aj stabilizovaný personál a dostatok zdravotníckych úkonov.
„Za posledných osem rokov nemocnica investovala do vybavenia takmer 10 miliónov eur, prevažná časť týchto prostriedkov bola z eurofondov. Nemocnica sa modernizuje. Štát na ňu nijakým spôsobom neprispieva, nemusí nič odlžovať. Nevidíme žiadnu logiku v tom, prečo by táto nemocnica mala ísť do optimalizácie s tým, že padne na komunitnú úroveň a bude z nej de facto doliečovacie centrum,“ uzavrel.
