Podľa skúseností medicínskych odborníkov sú Vianoce nielen časom pohody a relaxu, ale aj častých návštev lekárskych pohotovostí kvôli zvýšenému výskytu infekčných ochorení, najmä hnačkových, ďalej žlčníkových záchvatov, kŕčovitých bolestí žalúdka a iných tráviacich ťažkostí. Dôvodom je zvyčajne nekontrolované hodovanie, kombinovanie často nekombinovateľných jedál, ale aj málo pohybu.
Podľa vedúcej oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Viery Morihladkovej hrozí aj riziko prenosných ochorení. „Sú to najmä majonézové šaláty, ktoré by sme mali pripraviť až v deň konzumácie. Ak sa na jeho prípravu použije majonéza vyrobená doma, zo surových vajec, za 24 hodín môže dôjsť k premnoženiu baktérií a jedlo môže spôsobiť infekčnú hnačku. Opatrne treba postupovať aj pri pečení zákuskov a koláčov, kde sa napríklad používajú tepelne neupravené vajíčka – rovnako bielka, ako žĺtka,“ konštatovala.
Čo sa týka kombinácie „tradičných“ vianočných pokrmov, pozor by si mali dávať hlavne ľudia, ktorí majú žlčníkové kamene. Na prípravu štedrovečerného šalátu je vhodné použiť namiesto smotany nízkotučný biely jogurt, či pred použitím mierne obvariť cibuľu.
Odborníci deklarujú, že nie sú proti zachovaniu tradičných vianočných jedál, nemožno však zabúdať na disproporciu medzi príjmom a výdajom energie, čo sa cez sviatky značne zvýrazní. Preto zdôrazňujú potrebu dostatočne energeticky náročného pohybu.
Rovnaké pravidlá ostražitosti je potrebné cez vianočné sviatky dodržiavať aj pri pití alkoholu. Ľudia by nemali prekročiť odporúčané dávky vhodné pre zdravie srdcovo-cievneho systému, a to pre mužov približne dvakrát dva decilitre vína, najlepšie červeného a pre ženy dvakrát jeden deciliter vína.
Ďalšími „neodolateľnými“ nástrahami Vianoc sú aj klobásky, vyprážané ryby a bravčové a rôzne zákusky, vyznačujúce sa vysokým obsahom tukov a cukru. „Možno by nebolo od veci práve cez tieto sviatky vrátiť sa k tradíciám starých rodičov, kedy sa vianočné menu väčšinou skladalo z jednoduchších polievok – kapustová s hríbmi, šošovicová, či fazuľová polievka so zemiakmi bez klobás a smotany, oblátky s medom, opekance s makom, vianočka, makovník či orechovník, nanajvýš kúsok údeného či ryby. Striedmosť v konzumácii jedla a pitia platí v tomto období viac, ako inokedy,“ dodáva MUDr. Morihladková.
Keď je napriek tomu zle…
Čo však, ak sa predsa len dostavia príznaky alimentárnej nákazy? Pri príznakoch ochorenia, ako sú hnačky či zvracanie, je potrebné ihneď si nasadiť diétu, organizmus dostatočne zavodňovať neosladeným čajom, minerálnou vodou a keď tieto príznaky neustúpia neprestanú, je potrebné navštíviť lekára.
Ten urobí klinické vyšetrenie a odoberie stolicu, prípadne zvratky na laboratórne vyšetrenie, ktoré určí o aký mikroorganizmus sa jednalo a odporučí liečbu, prípadne sa len pokračuje v diéte.
Väčšina týchto chorôb sa totiž nelieči antibiotikami. Ľudský organizmus je vybavený takými možnosťami, že vytesní mikroorganizmus, ktorý spôsobil ochorenie tým, že v našej črevnej flóre sú zas iné mikroorganizmy, ktoré sú tam prítomné práve pre dobré trávenie a boj s takýmito mikroorganizmami.
Prejedanie sa počas sviatkov, ako sú Vianoce, nemá podľa odborníkov dlhú históriu. Charakteristické je hlavne v posledných rokoch v ekonomicky rozvinutých krajinách.
Vyprážané mäsá, rozmanité údeniny, majonézové šaláty, zákusky – hlavne tie krémové, a k tomu namiesto aktívneho pohybu hodiny strávené pred televíznou obrazovkou – to všetko ostro kontrastuje s tým, ako vianočné sviatky prežívali naši predkovia. „Pravdou je však, že len my samotní rozhodneme, či sviatky prežijeme bez zdravotných problémov,“ uzatvorila tému MUDr. Morihladková.
