Rodina, priatelia a kolegovia HIV pozitívnych reagujú rôzne. Pacienti sa stretávajú s negatívnymi reakciami, ktoré môžu vyústiť až do odchodu do zahraničia. No sú aj opačné. Kolegovia jedného z pacientov sa prišli do nášho centra poradiť, ako by mohli svojmu kolegovi pomôcť, spomína v rozhovore pre vZdravotnictve.sk vedúca Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS Danica Valkovičová Staneková.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa na Slovensku testuje a lieči
- Prečo sa HIV pozitívni boja hovoriť o svojej diagnóze
- Ako reaguje okolie
- Ako lekári odôvodňujú odmietnutie zdravotnej starostlivosti
Liečba je okamžitá a hradia ju zdravotné poisťovne
Ako sa na Slovensku testuje?
Na skríningové vyšetrenie infekce HIV sa v SR používajú vysoko citlivé testy s EU certifikátom. Založené sú na súčasnom dôkaze antigénu a protilátky na princípe imunoanalýzy. Všetky HIV-reaktívne vzorky centrálne potvrdzuje Národné referenčné centrum pre prevenciu HIV/AIDS na SZU v Bratislave.
O testovanie môžno požiadať v NRC, v mikrobiologických laboratóriách na Úradoch verejného zdravotníctva či na infekčných klinikách.
Kde sa testovať na HIV
Testovanie infekcie HIV ponúkajú aj mimovládne organizácie pomocou rýchlotestov. Dôležité je však si uvedomiť, že reaktívny výsledok v rýchloteste či v skríningovom vyšetrení ešte neznamená pozitivitu. HIV-reaktivita môže byť spôsobená aj inou infekciou, autoimunitným , nádorovým ochorením, očkovaním či inou príčinou. Vzorku s reaktívnym výsledkom je preto potrebné poslať na konfirmáciu do nášho centra. Pacienta možno považovať za HIV-pozitívneho, iba ak je pozitivita potvrdená v NRC z dvoch nezávislých odberov krvi.
Ako vyzerá liečba?
HIV-pozitívni pacienti sú v SR dispenzarizovaní na piatich infekčných klinikách: v Bratislave, Nitre, Martine, Banskej Bystrici a v Košiciach. Lieči sa podľa odporúčaní EACS (Európska klinická spoločnosť pre AIDS, pozn. red.). Odporúčania sa pravidelne novelizujú na základe výsledkov klinických štúdii a prístupné sú na https://www.eacsociety.org/.
Kvalita liečby v SR je porovnateľná s ostatnými štátmi v EÚ. Antiretrovírusová terapia spočíva v kombinácii liekov, ktoré brzdia množenie vírusu a udržujú vírus pod kontrolou tak, aby minimálne škodil imunitnému systému. V prípade rezistencie či nežiadúcich účinkov liekov je možné kombináciu liekov zmeniť.
V súčasnosti sa už terapia ponúka pacientov hneď po potvrdení HIV-pozitivity. Je plne hradená zdravotnými poisťovňami a je doživotná. Infekcia HIV je už liečiteľná, ale stále nevyliečiteľná. Včas diagnostikovaný a liečený pacient sa má v súčasnosti šancu sa dožiť kvalitného a dlhého veku, podobne ako inak zdravý človek.
Testovanie by mohli ponúkať aj všeobecní lekári počas preventívok
Počet diagnostikovaných je zrejme aj u nás nižší ako počet tých, ktorí sami o svojej pozitivite nevedia. Ako by sa dala diagnostika viac sprístupniť a motivovať ľudí, aby sa dali testovať?
O infekcii HIV a potrebe testovania je potrebné viac hovoriť nielen laickej verejnosti ale aj zdravotníckym pracovníkom. Väčšina ľudí si riziko infekcie neuvedomuje alebo majú pocit, že sa ich tento problém netýka. Tí, ktorí si aj riziko uvedomujú, sa často boja či hanbia požiadať o testovanie.
Organizácia HIV in Europe vypracovala za účelom skorej diagnostiky nových prípadov infekcie HIV súbor indikátorov – klinických diagnóz – pre testovanie možnej infekcie HIV v rámci rôznych špecializácii. Bolo by užitočné, keby testovanie ponúkali aj všeobecní lekári.
HIV na Slovensku: dobré správy sú, no nie je ich veľa
K zvýšeniu pretestovanosti prispievajú aj Európske týždne testovania infekcie HIV a hepatitíd, ktoré sa konajú každoročne v máji a novembri po celej Európe. Do tejto aktivity sa zapájajú na Slovensku viaceré organizácie, vrátane nášho NRC.
Integrované testovanie HIV spolu s inými sexuálne a krvou prenosnými infekciami zvyšuje povedomie o infekcii HIV. Počet dobrovoľne testovaných osôb tak rastie nielen v skupinách ľudí s vysokým rizikom infekcie HIV, ale aj v celej populácii. Dôležité je, aby sa ľudia v riziku prišli na testy cca 3 mesiace po rizikovej udalosti.
Reakcie okolia nie sú iba negatívne
Diagnóza HIV+ je nesmierne stigmatizujúca. S akými prejavmi sa pacienti stretávajú?
Infekcia HIV je stále opradená mnohými mýtmi a predsudkami. V mysliach mnohých ľudí je spájaná s amorálnym správaním, inou sexuálnou orientáciou či sex biznisom. Pritom pacienti mali často iba smolu, že sa zaľúbili či intímne zblížili s človekom, ktorý o svojej infekcii nevedel, lebo tiež iba niekoho zdravo vyzerajúceho v minulosti ľúbil či dostal sa do reťazca vzťahov, na konci ktorého bol HIV-pozitívny človek…
Nemožno sa čudovať, že sa väčšina pacientov o svojej diagnóze nezdôverí ani najbližším priateľom či rodine, keď na adresu pacientov pri otvorení tejto témy v spoločnosti počujú najmä hanlivé poznámky.
Stretla som s tým, že pacient pod tlakom okolia odišiel žiť do zahraničia, či priateľke pacienta, ktorá sa so svojím „tajomstvom“ zdôverila kolegom, bolo navrhnuté aby pracovný kolektív opustila…
Avšak stretla som sa už aj so sympatickým správaním kolegov jedného pacienta. Priznal sa im so svojou diagnózou a oni sa prišli do nášho centra poradiť, čo obnáša a ako by mohli svojmu kolegovi pomôcť.
Lekári ich odmietajú
Stretli ste sa aj s prípadmi odmietnutia zdravotnej starostlivosti?
HIV-pozitívni pacienti sú povinní upovedomiť lekára o svojej diagnóze. Treba si však uvedomiť, že títo pacienti sa môžu ocitnúť v ktorejkoľvek ambulancii a nemusia o svojej infekcii vedieť.
Preto je potrebné, aby boli na infekciu HIV/AIDS lekári a sestry pripravení a ku každému pacientovi pristupovali ako k potenciálne infikovanému. Lekár môže pacienta odmietnuť, iba ak by tým prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie, mal s pacientom alebo jeho zákonným zástupcom osobný vzťah, ktorý mu neumožňuje objektívne hodnotenie zdravotného stavu, alebo mal výhradu vo svedomí pri niektorých výkonoch v oblasti reprodukčného zdravia.
HIV pozitívni sa na Slovensku boria so stigmatizáciou a predsudkami
S tým prvým dôvodom sa naši pacienti stretávajú. Stáva sa im však tiež, najmä v zubných ambulanciách nielen na Slovensku, že ich lekár odmietne z dôvodu, že nie je na ošetrenie HIV-pozitívneho pacienta dostatočne vybavený z hľadiska bezpečnosti práce.
Týmto však nepriamo deklaruje, že pri zákroku nevie zabezpečiť ochranu nielen seba, ale tiež ďalšieho pacienta, ktorý si do zubárskeho kresla sadne po HIV-infikovanej osobe. A nepočíta s tým, že ošetrovanou osobou môže byť aj pacient, ktorý ešte o svojej infekcii nevie.
Liečený pacient je pritom ten najmenej rizikový…
HIV-pozitívni pacienti sú v súčasnosti hneď po potvrdení diagnózy nasadení na liečbu. Kombináciu liekov navrhuje infektológ cielene na základe testovania možnej rezistencie vírusu, takže je veľký predpoklad, že adherentní, liečení pacienti majú potlačenú virémiu. Sú preto minimálne infekční.
Naopak tí, ktorí o svojej infekcii nevedia, a teda ani nemôžu na ňu ani lekára upozorniť, majú často vysokú virémiu. Predstavujú tak z hľadiska možnej profesionálnej infekcie pre lekára riziko vyššie.
Otvorená a vnímavá komunikácia medzi lekárom a pacientom a následné prijatie pacienta bez strachu a predsudkov sú preto veľmi dôležité pre pretrhnutie bludného kruhu strachu medzi pacientom a jeho okolím a tým aj pre zlepšenie prevencie infekcie HIV v celej populácii.
EURACTIV: Prevenčná pilulka proti HIV je na Slovensku tabu
V prípade, že si pacient nevie vôbec nájsť lekára, môže požiadať Úrad samosprávneho kraja o pridelenie lekára podľa miesta trvalého bydliska.
