Spomienka na detstvo často vyvoláva dojem nevinnosti, dobrodružstva a bezstarostného života. Ide o fázu charakterizovanú bezpečnosťou a obdobím pocitu hýčkania a ochrany. Pocit bezpečia získaný z vedomia, že vás chráni vaša rodina, tvorí základ pre vytvorenie pevných a bezpečných väzieb v budúcnosti.
Toto predstavuje typický koncept a zážitok z detstva. Skutočné skúsenosti mnohých detí a následné dopady na ich dospelý život sa však tejto idealistickej predstave výrazne vymykajú. Trauma z detstva sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi.
Môže mať formu fyzického alebo sexuálneho ublíženia, byť okoloidúcim pri hroznom incidente, zažiť ťažké choroby, ktoré si vyžadujú rozsiahle lekárske zásahy, byť svedkom činov domáceho násilia, znášať neúnavné šikanovanie alebo dokonca prežiť také podmienky, ako je vysídlenie a hrôzostrašné prírodné katastrofy.
Stres na pracovisku: Ako proti nemu bojovať a zlepšiť svoje zdravie
Pochopenie takýchto incidentov je obzvlášť zložité pre dieťa, ktorému chýba mozgová kapacita dospelých. Deti to majú ťažšie alebo majú nedostatok vzdelania, socializácie, životných skúseností ako dospelí. Často padajú do jamy sebaobviňovania a nedokážu pochopiť príčiny a dôsledky týchto skľučujúcich udalostí.
Trvalý dopad: Výčitky, vina a hanba
Škodlivé účinky traumy môžu znížiť pocit stability a vlastnej identity dieťaťa a zanechať trvalé jazvy, ktoré pretrvávajú až do dospelosti. To môže viesť k pocitom viny a hanby, pocitom odpojenia, ťažkostiam pri zvládaní emócií, zvýšenej úzkosti a depresii a záchvatom hnevu. Ide o situáciu, keď je dieťa opakovane vystavené traume, ktorá narúša jeho pocit bezpečia a stability. Toto je často známe ako komplexná trauma.
Ak dieťa trpí tým, že ho jeho opatrovateľ emocionálne, fyzicky alebo sexuálne zneužíva, hlboko to ovplyvňuje to, ako si neskôr v živote vytvorí vzťahy. Jeho viera v opatrovateľov a ochrancov je naštrbená, čo vedie k silnému pocitu nedôvery a strachu. Môže to spôsobiť, že sa zmysel identity dieťaťa rozpadne a oprava týchto trhlín a obnovenie ich dôvery si vyžaduje značný čas a úsilie.
Duševné zdravie mužov je ohrozené viac ako žien, tvrdia psychológovia
Za takýchto okolností je nevyhnutné poskytnúť týmto deťom podporné a terapeutické prostredie, ktoré im pomôže orientovať sa v ich emocionálnom prostredí. Je dôležité rozpoznať príznaky a ponúknuť primeranú odbornú pomoc.
Hojenie pritom nie je len o liečení viditeľných rán, je to aj o pochopení a riešení bolesti, ktorá sa skrýva pod povrchom. Získaním tohto pochopenia môžeme deťom pomôcť vybudovať si odolnosť a prepísať ich budúcnosť, čo im umožní prekonať minulosť a prejsť k zdravšiemu a šťastnejšiemu životu.
Ako môže trauma ovplyvniť vzťahy v dospelosti?
Traumy, ktoré si v sebe nosíme z detstva, môžu mať hlboký a dlhodobý vplyv na naše vzťahy v dospelosti. Tu je niekoľko spôsobov, ako môže ovplyvniť schopnosť jednotlivca vytvárať a udržiavať vzťahy:
Problémy s dôverou: Trauma z detstva, najmä ak ju spôsobil opatrovateľ, môže viesť k problémom s dôverou. Pre človeka môže byť ťažké uveriť, že iní majú nejaké dobré úmysly, pretože sa obáva, že by mohol byť zranený alebo zradený, ako to bolo v detstve.
Ťažkosti s emocionálnou reguláciou: Trauma z detstva môže človeku sťažiť efektívne zvládanie emócií. To môže viesť k nestálym vzťahom, s častými citovými výbuchmi, alebo, naopak, k citovej otupenosti a neschopnosti prejaviť city.
Nízka sebaúcta: Ak bol človek v prvých rokoch traumatizovaný, môže zápasiť s pocitmi nízkej sebahodnoty. To môže spôsobiť, že sa uspokojí s nezdravými vzťahmi, pretože môže mať pocit, že si nezaslúži nič lepšie.
Problémy s komunikáciou: Trauma v detstve môže tiež ovplyvniť schopnosť človeka efektívne komunikovať svoje potreby, túžby a pocity. To môže viesť k nedorozumeniu a konfliktom vo vzťahoch dospelých.
Strach z odmietnutia alebo opustenia: Trauma z detstva môže vyvolať hlboko zakorenený strach z odmietnutia alebo opustenia. Tento strach môže byť pre človeka výzvou plne sa zapojiť do vzťahu a obávať sa, že ho ten druhý opustí.
Problémy s fyzickou intimitou: Ak trauma z detstva zahŕňala fyzické alebo sexuálne zneužívanie, mohlo by to spôsobiť ťažkosti s fyzickou intimitou vo vzťahoch dospelých.
Hoci tieto vplyvy môžu byť závažné, nie sú určujúce. Mnoho ľudí s traumou v detstve môže a aj v dospelosti nadväzuje zdravé vzťahy, často s pomocou terapie alebo iných foriem podpory.
Ľudia s týmito skúsenosťami musia vyhľadať odbornú pomoc, ak zápasia so svojimi vzťahmi v dôsledku traumy z minulosti.
Ako si pomôcť?
Pri pomoci dospelým vyliečiť sa z traumy z detstva je účinných niekoľko terapeutických prístupov.
Kognitívno-behaviorálna terapia je terapia, ktorá pomáha jednotlivcom pochopiť a zmeniť myšlienkové vzorce, ktoré vedú k škodlivému správaniu alebo emocionálnemu stresu. Taktiež môže človeku pomôcť rozpoznať a zmeniť nepresné alebo negatívne myslenie, čo mu umožní jasnejšie vidieť náročné situácie a efektívnejšie na ne reagovať.
Dialektická behaviorálna terapia: Táto terapia pomáha jednotlivcom zvládať bolestivé emócie a rozvíjať zdravšie mechanizmy zvládania. Zahŕňa aspekty všímavosti, emocionálnej regulácie, tolerancie úzkosti a interpersonálnej efektivity.
Naratívna terapia: Táto terapeutická technika povzbudzuje jednotlivcov, aby sa spoliehali na svoje schopnosti, aby minimalizovali problémy, ktoré existujú v ich živote. Prostredníctvom naratívnej terapie môžu jednotlivci skúmať svoje životné príbehy a prepísať alebo prerámcovať aspekty, ktoré ovplyvnila trauma z detstva.
Psychoedukácia: Tento prístup zahŕňa učenie jednotlivcov o povahe traumy, jej účinkoch a stratégiách starostlivosti o seba. Môže to byť prospešné pri znižovaní pocitov izolácie a nepochopenia súvisiacich s vlastnými skúsenosťami.
Všímavosť a relaxačné techniky: Praktiky ako meditácia, progresívna svalová relaxácia, joga a iné techniky všímavosti môžu pomôcť zvládnuť symptómy súvisiace s traumou a podporiť celkovú emocionálnu a fyzickú pohodu.
Rôzne prístupy fungujú pre rôznych jednotlivcov a často je to kombinácia techník, ktorá sa ukáže ako najúčinnejšia. Je tiež dôležité, aby terapiu vykonával licencovaný a skúsený odborník na duševné zdravie a aby sa osoba cítila so svojím terapeutom bezpečne a pohodlne. Samotný terapeutický vzťah je kritickou zložkou liečebného procesu.
